Akira Kurosawa - Vieš, aká farba ťa zabije?

17.03.2011 11:36

Nočnou morou režiséra Akiru Kurosawu bol výbuch elektrárne. Steven Spielberg mu o tom pomohol nakrútiť film.

V roku 1990 bol Akira Kurosawa finačne zruinovaný a fyzicky slabý. Ale ešte ho nejaká záhadná sila nútila nakrútiť poviedkový film Sny. Skončil sa podobne ako mnohé iné sny: cudzích ľudí príliš nezaujímal. Dnes možno len smutne skonštatovať, ako veľmi zostal nepochopený.

Film Sny zložil z ôsmich krátkych príbehov, vízií, ktoré sa  mu v noci pravidelne vracali. Jeden z nich bol jeho nočnou morou, strašidelnou predstavou, že Japonsko raz znovu zasiahne nukleárna katastrofa – keď vybuchne elektráreň. Príbeh nazval Mount Fuji In Red (Žiara nad  Fudži).

Tri farby apokalypsy

„Čo sa deje?," pýta sa mladý muž uprostred vydeseného davu. „Hora sa prebudila?" Spoza Fudži vybuchuje oslepujúca žiara, muž nevie, či utekať, alebo zostať stáť. Pred sebou má hrôzostrašný, ale zároveň krásny a fascinujúci výjav. Ktosi mu vraví, aby utekal, pretože to nevybuchla hora, ale elektráreň, ktorá je ukrytá za ňou.
Kurosawu na konci kariéry  premáhali beznádej a dezilúzia z humanizmu. Vtedy sa začal zaujímať o možnosti farieb. Pre túto apokalyptickú poviedku si vybral tri. Zafarbil nimi dym, ktorý sa po výbuchu reaktorov vznášal nad  zdevastovanou krajinou.

„Ten červený je plutónium 239, v minimálnom množstve spôsobuje rakovinu," bez emócií vysvetľuje pán v obleku, jeden z piatich zúfalcov, čo prežili. „Fialový dym je cézium 137, ten spôsobuje neplodnosť. A ten žltý, to je stroncium 90. S ním prichádza leukémia."

Uniknúť sa nedá

Už v roku 1955 nakrútil Kurosawa film Žijem v strachu. Aj ten bol o nukleárnej katastrofe, ale to bol vnútorný psychologický príbeh. V poviedke Žiara nad  Fudži zhrnul svoje obavy do strohých, ale jasných dialógov.
Z nich vysvitne, že pán v obleku je pracovník elektrárne, pravdepodobne vedec, čo kedysi Japoncom sľuboval, že žiadny výbuch nehrozí. Teraz už len môže zvyšných štyroch inštruovať, ako sa zachovať. Možnosti nie sú nijaké. „Japonsko je malé, uniknúť sa nedá. Ale musíme to skúsiť."

Potom ukáže na nekonečné more. Delfíny by ho preplávali. Ale aj tie po čase zabije radiácia. „My ľudia, my sme neuveriteľne hlúpi," povie. „Používame farby, aby sme naznačili jej nebezpečenstvo. Ale ako si tým pomôžeme? Radiácia je neviditeľná, ty akurát vieš, aká farba ťa zabije."

 

   

Fanúšik Spielberg

Spomedzi japonských režisérov Kurosawa vynikal majstrovstvom i slávou. Ale aj on sa ako filmár neraz cítil opustený a bez podpory. Keď v roku 1971 neuspel v kinách jeho film Dode's-Ka Den, pokúsil sa o samovraždu.

Film Sny nechceli japonské štúdiá financovať. Naozaj z neho nebol hit, do kín šiel aj s obmedzením prístupnosti. Hrozivé, ale pritom realistické zábery mohli deti vidieť len v sprievode rodičov. Sny by vlastne nevznikli, keby ich finančne nezachránil Steven Spielberg, fanúšik Kurosawu a katastrofických filmov.

 

Cleant Eastwood

Eastwoodovo cunami

Nový film amerického herca a režiséra v Japonsku stiahli z distribúcie. V prývch minútach sa plátnom valili vlny cunami.

Práve v období, keď teroristi zaútočili na newyorské dvojičky, už bola rozbehnutá reklamná kampaň na film Spiderman. V prvom traileri chytal pavúčí muž lupičov do siete natiahnutej medzi budovami Svetového obchodného centra. Reklamu vtedy stiahli z obehu podobne, ako dnes v Japonsku sťahujú z distribúcie nový film Clinta Eastwooda.

Ani vlny, ani  exorcizmus

V októbri mal americkú premiéru film Hereafter (Život po živote), do japonských kín sa dostal na konci februára.  Premietali ho v 180 kinosálach, jeho púť skrátilo silné zemetrasenie a cunami. Spoločnosť Warner Bros sa preto rozhodla stiahnuť ho z distribúcie. Okrem toho posunuli japonskú premiéru exorcistického filmu Rituál.


Scéna veľmi pôsobivo zachytávajúca ničivé cunami z decembra 2004 je hneď na začiatku Eastwoodovho filmu. Francúzska novinárka pri katastrofe takmer príde o život. Uvidí pritom záblesky posmrtného života, čo úplne zmení jej postoj ku kariére a okolitému svetu. Namiesto špičiek francúzskej politiky ju teraz zaujíma záhrobie. Film túto premenu ilustruje dosť neohrabane, napríklad výmenou bilbordu, z ktorého známa novinárka zmizne a nahradí ju kolegyňa, ktorú stále zaujímajú iba svetské veci.

V duchárskom filme sa prepletajú osudy troch postáv – okrem novinárky je to aj desaťročný chlapec z Londýna, ktorý príde o brata, a americký robotník (Mat Damon), ktorý je médiom a dokáže komunikovať s mŕtvymi. Akurát to už nechce robiť, pretože mu to ničí celý život.

Eastwood nakrútil menej vydarenú verziu filmu Šiesty zmysel.  V podstate iba preberá to, na čom už roky zarába Raymond Moody. Film síce odhaľuje pár podvodníkov, čo predstierajú, že dokážu komunikovať so zosnulými, Damonova postava je však skutočným médiom a o posmrtnom živote podľa Eastwoodovho filmu niet nijakých pochýb.

U nás ako v Japonsku

Film sa dočkal protichodných reakcií. Niektorí kritici mu dali vysoké hodnotenie, no väčšina sa nazdávala, že je to iba priemerná snímka. „Pomalý, nudný a plytký,  hoci si myslí, že je hlboký. Zachraňuje ho iba pôsobivý úvod a dobré herectvo Damona a Howardovej,“  napísal magazín Empire, ktorý ocenil spôsob, ako vlny strhávajú všetko, čo im stojí v ceste.

Podľa dostupných informácií sa slovenské uvedenie filmu nepripravuje. Zmeniť to môže iba nová vlna záujmu po cunami.

Ján Gregor


štvrtok 17. 3. 2011 | Kristína Kúdelová

Zdroj: kultura.sme.sk/c/5810459/vies-aka-farba-ta-zabije.html