Akira Kurosawa - Vieš, aká farba ťa zabije?

Nočnou morou režiséra Akiru Kurosawu bol výbuch elektrárne. Steven Spielberg mu o tom pomohol nakrútiť film.

V roku 1990 bol Akira Kurosawa finačne zruinovaný a fyzicky slabý. Ale ešte ho nejaká záhadná sila nútila nakrútiť poviedkový film Sny. Skončil sa podobne ako mnohé iné sny: cudzích ľudí príliš nezaujímal. Dnes možno len smutne skonštatovať, ako veľmi zostal nepochopený.

Film Sny zložil z ôsmich krátkych príbehov, vízií, ktoré sa  mu v noci pravidelne vracali. Jeden z nich bol jeho nočnou morou, strašidelnou predstavou, že Japonsko raz znovu zasiahne nukleárna katastrofa – keď vybuchne elektráreň. Príbeh nazval Mount Fuji In Red (Žiara nad  Fudži).

Tri farby apokalypsy

„Čo sa deje?," pýta sa mladý muž uprostred vydeseného davu. „Hora sa prebudila?" Spoza Fudži vybuchuje oslepujúca žiara, muž nevie, či utekať, alebo zostať stáť. Pred sebou má hrôzostrašný, ale zároveň krásny a fascinujúci výjav. Ktosi mu vraví, aby utekal, pretože to nevybuchla hora, ale elektráreň, ktorá je ukrytá za ňou.
Kurosawu na konci kariéry  premáhali beznádej a dezilúzia z humanizmu. Vtedy sa začal zaujímať o možnosti farieb. Pre túto apokalyptickú poviedku si vybral tri. Zafarbil nimi dym, ktorý sa po výbuchu reaktorov vznášal nad  zdevastovanou krajinou.

„Ten červený je plutónium 239, v minimálnom množstve spôsobuje rakovinu," bez emócií vysvetľuje pán v obleku, jeden z piatich zúfalcov, čo prežili. „Fialový dym je cézium 137, ten spôsobuje neplodnosť. A ten žltý, to je stroncium 90. S ním prichádza leukémia."

Uniknúť sa nedá

Už v roku 1955 nakrútil Kurosawa film Žijem v strachu. Aj ten bol o nukleárnej katastrofe, ale to bol vnútorný psychologický príbeh. V poviedke Žiara nad  Fudži zhrnul svoje obavy do strohých, ale jasných dialógov.
Z nich vysvitne, že pán v obleku je pracovník elektrárne, pravdepodobne vedec, čo kedysi Japoncom sľuboval, že žiadny výbuch nehrozí. Teraz už len môže zvyšných štyroch inštruovať, ako sa zachovať. Možnosti nie sú nijaké. „Japonsko je malé, uniknúť sa nedá. Ale musíme to skúsiť."

Potom ukáže na nekonečné more. Delfíny by ho preplávali. Ale aj tie po čase zabije radiácia. „My ľudia, my sme neuveriteľne hlúpi," povie. „Používame farby, aby sme naznačili jej nebezpečenstvo. Ale ako si tým pomôžeme? Radiácia je neviditeľná, ty akurát vieš, aká farba ťa zabije."

Fanúšik Spielberg

Spomedzi japonských režisérov Kurosawa vynikal majstrovstvom i slávou. Ale aj on sa ako filmár neraz cítil opustený a bez podpory. Keď v roku 1971 neuspel v kinách jeho film Dode's-Ka Den, pokúsil sa o samovraždu.

Film Sny nechceli japonské štúdiá financovať. Naozaj z neho nebol hit, do kín šiel aj s obmedzením prístupnosti. Hrozivé, ale pritom realistické zábery mohli deti vidieť len v sprievode rodičov. Sny by vlastne nevznikli, keby ich finančne nezachránil Steven Spielberg, fanúšik Kurosawu a katastrofických filmov.