Alexander Matuška

26.02.2013 05:03

26. februára 1910 sa vo Vlkanovej narodil literárny vedec a kritik Alexander Matuška, zakladajúci člen skupiny R-10. Najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej literárnej kritiky a esejistiky 20. stor. V esejistických štúdiách: Profily, Vavríny nevädnúce i v súbore kratších portrétov: Medailóny kládol vysoké umelecké kritériá na domácu i zahraničnú tvorbu. Napísal niekoľko monografií: Vajanský prozaik, Človek proti skaze s podtitulom Pokus o Karla Čapka, J. C. Hronský a i. Zomrel 1. apríla 1975 v Bratislave.

 

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1928-1935 na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Profesor na viacerých miestach na Slovensku, 1941-1944 pedagóg na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, šéfredaktor Slovenských pohľadov, pracovník SAV, podpredseda kolégia ČSAV a člen ďalších literárnych a vedeckých spoločností.
Zúčastnil sa na zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici (17. september 1944), počas SNP pracoval v tlačovom odbore SNR v Banskej Bystrici, pripravoval prednášky pre SSV, publikoval v povstaleckom Novom slove. Po potlačení SNP bol nemeckými bezpečnostnými orgánmi v Banskej Bystrici zadržaný a väznený (22. decembra-31. decembra 1944).
Poslanec SNR a Snemovne národov FZ ČSSR.

Dielo

  • Publikovať začal už počas vysokoškolských štúdií v Prahe, publikoval literárno-kritické články v českých časopisoch, pretože slovenské redakcie mu príspevky odmietali ako negativistické. Neskôr publikoval aj v DAV-e, Živene, Eláne, po oslobodení v Kultúrnom živote a temer vo všetkých kultúrno-politických a literárno- vedných periodikách.
  • Tvorca modernej slovenskej esejistiky. V esejistických štúdiách spoločenského, estetického a literárneho zamerania (Profily, Nové profily, Vavríny nevädnúce) kládol vysoké umelecké kritéria na domácu aj zahraničnú tvorbu. Písal eseje napr. o A. Sládkovičovi, J. Kráľovi, J. Bottovi, Hviezdoslavovi, I. Kraskovi. V kritikách vyjadroval porozumenie pre moderné literárne prúdy (V. Nezval, L. Novomeský) aj pre klasickú literárnu tvorbu (štúrovci). Od počiatku chápal literatúru ako dôležitú funkciu národného života, kriticky hodnotil národný charakter, uctievanie prázdnych hodnôt, záľubu v minulosti, malú náročnosť na kvalitu práce a tvorivých výkonov. Napísal monografiu o K. Čapkovi (Človek proti skaze), o R. Jašíkovi a J. C. Hronskom.


Zdroj: Zlatý fond denníka SME

Späť