Alfonz Bednár sa narodil
19. októbra 1914 sa v Rožňove Neporadzi (dnes Neporadza) narodil Alfonz Bednár, slovenský prozaik, scenárista a prekladateľ, ktorý použil novátorské tvorivé postupy pri zobrazovaní spoločenskej situácie po druhej svetovej vojne. Vniesol svetlo aj do literárneho spracovania Slovenského národného povstania. Zomrel 9. novembra 1989 v Bratislave.
Už počas vojny publikoval v odbornej tlači niekoľko článkov o vyučovaní slovenského jazyka. Do literatúry vstúpil po roku 1945 ako prekladateľ. Venoval sa prekladaniu americkej a anglickej prózy. V tom čase vydal aj knihy veršov pre deti. Už prvým románom sa Bednár predstavil ako umelecky zrelý epický prozaik. Bol autorom, ktorý sa dokázal vnútorne vzoprieť hotovým schémam poplatným ideológii päťdesiatych rokov. Šiel svojou vlastnou tvorivou cestou.
Bednár pri tvorbe románov vychádzal z presvedčenia, že človeka rozlične determinuje minulosť (Slovenské národné povstanie), a aj v povojnovej dobe ovplyvňuje jeho rozhodovanie a konanie. Umelecky silným spôsobom zobrazoval pudové stránky v človeku – aj v takom, ktorý počas povstania stál na „správnej“ strane dejín. Vtedajšia kritika označovala jeho diela za „netriedne“ a „abstraktne humanistické“.
Bednár moderným epickým spôsobom opisoval slovenskú dedinu v jej polstoročnom vývoji. Jeho úsilie však bolo brzdené cenzúrou, preto kompletné spracovanie problematiky dediny mohlo vyjsť až po páde komunistického režimu. V roku 1992 vyšla jeho románová epopeja Role.
V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa začal Bednár orientovať na súčasnosť. Svojimi knihami kládol nepríjemné otázky socialistickej prítomnosti. Satiricky a ironicky pranieroval nedostatky každodennej hovorovej slovenčiny, nevhodné slová, zaužívané slovné mechanizmy, nezmyselné slogany a osobitne významovú prázdnotu šlágrových textov. Zvolil si formu alegórie, podobenstva a satiry. Jeho knihy z toho obdobia sú kritikou ľudí modernej doby, ktorým chýbajú pozitívne vnútorné sily a citové rodinné väzby.
Napísal tiež cestopis a je autorom viacerých televíznych a filmových scenárov. V roku 1963 vydal Alfonz Bednár prvý zväzok Dejín slovenskej literatúry, vysokoškolskej učebnice, kde uplatnil osobitý pohľad na problematiku a novú koncepciu literárnych dejín.
V roku 1994 vyšla Bednárovej dcére Kataríne kniha o ňom pod názvom Z rozhovorov alebo Edele a iné veci tohto sveta.
Charakteristika tvorby
Vyše tridsaťročné účinkovanie Alfonza Bednára v slovenskej literatúre prinieslo do jej prozaického fondu výrazné umelecké hodnoty. Aj keď bol kritikou zaraďovaný do tzv. povstaleckej prózy, je od samého začiatku osobitým autorom, ktorý neprijímal hotové ideové schémy, ale šiel vlastnou tvorivou cestou – hoci ustavične narážal na nevôľu moci a nepochopenie kritiky.
Už v románe Sklený vrch, denníkovej spovedi mladej ženy, ktorej zápas o vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou sa končí tragicky, Bednár dovtedy striktne spoločensky determinovaného hrdinu nahradil hrdinom s individuálnym a navyše tragickým osudom. Román získal nezvyčajný čitateľský ohlas nielen vďaka Bednárovej autorskej odvahe, ale aj preto, lebo prišiel s novými výstavbovými prostriedkami do slovenskej prózy: sujet s ”tajomstvom”, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy. Vo výraznej miere sa to prejavilo aj v novelách Hodiny a minúty.
Napriek ich výrazným umeleckým kvalitám časť literárnej kritiky toto dielo označila za “netriedne” a “abstraktne humanistické” a cenzúra z knihy vyradila novelu Rozostavaný dom (celý súbor vyšiel kompletne až v roku 1962). Bednár v novelách ako prvý ukázal “odkliatu” tvár Povstania a vôbec spoločenskú situáciu druhej svetovej vojny. Umelecky účinným spôsobom zobrazil temné, pudové stránky v človeku – aj v takom, ktorý stál na “správnej” strane dejín. Na ostré výpady odpovedal po bednárovsky: “Neviem o takej dejinnej udalosti, ktorú by nesprevádzala špina, krv a des a z ktorej by sa človek nevymaňoval za nesmiernych útrap, veľmi namáhavo a veľmi pomaly k tomu, aby bol hoden byť nazývaný človekom.”
Moderným epickým svedectvom o slovenskej dedine v jej polstoročnom vývoji je román Hromový zub. Tento román možno označiť ako umelecky novátorský, lebo ukazuje slovenskú dedinu znútra, mapuje jej hlbinné polohy, umelecky ťaží z jej historickej a mýtickej pamäti. Bola to však len prvá časť zamýšľaného románového cyklu Role, ktorý v úplnej podobe mohol (znova z cenzúrnych dôvodov) vyjsť až po páde komunistického režimu. V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa Bednár začal orientovať vo svojej epike na súčasnosť. V rovnakom umeleckom a občianskom “predstihu” sa opäť podujal klásť nepríjemné otázky vtedajšej “socialistickej” prítomnosti. Volil si prevažne formu alegórie, podobenstva a satiry.
Drámu vystriedala groteska, zvierací pohľad na človeka (“rozprávačom” jeho troch románov zo súčasnosti je pes). Alfonz Bednár je aj autorom literárnych scenárov Slnko v sieti a Organ, ktoré stáli pri zrode novej vlny moderného slovenského filmu na začiatku 60. rokov. Posmrtné vydanie románovej epopeje Role len potvrdilo vysoké umelecké kvality Bednárovho diela a jeho nezastupiteľné miesto v modernej slovenskej literatúre.
Zdroj: wikipedia.org; litcentrum.sk
https://osobnost.aktuality.sk/alfonz-bednar/
https://www.neporadza.sk/?page_id=55