Alois Jirásek zomrel

12. marca 1930 v Prahe zomrel Alois Jirásek, český prozaik a dramatik, autor množstva historických románov a predstaviteľ realizmu v literatúre. Narodil sa 23. augusta 1851 v Hronove.

Literárnu dráhu Jirásek zahájil veršovanou tvorbou v národnom a vlasteneckom duchu. Svoje prózy zasa spočiatku zameriaval na realitu súdobého vidieka. Začínal tvoriť v 70. rokoch 19. storočia, za čias tzv. Ruchovcov, a literárne činný bol až do konca života v roku 1930.

Celková charakteristika diela

Vo svojich žánrovo rozmanitých prácach podáva prierez takmer celými českými dejinami, s dôrazom na tie ich úseky, z ktorých zobrazenia sa dá vyťažiť dôležité poznanie minulosti a jej odkaz na prítomnosť.

Vyrovnaný dojem dosahuje už tým, že jeho postavy väčšinou nepoznajú životnú krajnosť a že nám ich vykresľuje s umiernenou pozornosťou k ich zovňajšku i vnútru. Získavajú síce vlastné tváre ako jedinci, ale prinajmenšom rovnakou mierou sú predstaviteľmi svojej spoločenskej vrstvy a ľudského kolektívu. Popri búrlivosti ľudských osudov, vojnových víchric a chodov dejín sa u Jiráska vyskytuje pokoj a idyla, popri spoločenských rozporoch snaha o stmeľovanie ľudí do blízkeho spoločenstva, o názorovú znášanlivosť a ľudské porozumenie.

Jirásek sa stal nepochybne najpopulárnejším českým autorom historickej beletrie. Zároveň si získal pozoruhodný úspech i ako dramatik. Napísal 12 hier, ktorých premiéry boli skoro vždy uvádzané v pražskom Národnom divadle. V hlavných rolách jeho drám sprvoti často vystupoval Eduard Vojan, ktorý prispel k ich popularite i priaznivej odbornej kritike. Väčšina hier sa udržala v repertoári českých divadiel dodnes. Jeho historické romány a poviedky boli vnímané na pozadí súdobého boja o národnú i štátnu samostatnosť. Po Jiráskovi je pomenovaný najväčší festival českého amatérskeho divadla - Jiráskův Hronov.

Popri svojej činorodej tvorbe sa podieľal na redigovaní časopisu Zvon.

Najstaršie obdobie

•     Staré pověsti české – súbor povestí od obdobia Praotca Čecha, cez dobu kniežat, husitstvo až po Bielu Horu

Husitstvo

•     Mezi proudy (1891) – tri zväzky, zobrazuje počiatky husitského hnutia, spory kráľa so šľachtou a duchovenstvom, vystupujú tu historické postavy – Hus, Žižka, Václav IV., arcibiskup
•     Proti všem (1894) – opisuje vrchol husitského hnutia, stavbu Tábora, Žigmundovo ťaženie do Čiech, bitku na Vítkove
•     Bratrstvo (1900-09) – trojdielny román o úpadku husitstva po bitke pri Lipanoch a odchod husitských vojsk na Slovensko pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa
•     Husitský král (1920-1930) – hlavnou postavou je Jiří z Poděbrad, autor ho zobrazuje ako silného panovníka (2 diely - nedokončený)

Doba pobielohorská

•     Temno (1915) – opisuje dobu najväčšieho útlaku českého národa, duchovný život ovládla katolícka cirkev a jezuitský rád, nekatolíci se tajne schádzajú, čítajú bibliu a iné zakázané knihy, za čo sú prenasledovaní jezuitmi – počas prvej svetovej vojny sa stalo najobľúbenejšou českou knihou, pretože pripomínalo pominuteľnosť moci, založenej na násilí
•     Psohlavci – román odohrávajúci sa v 17. storočí, juhočeskí Chodovia sa pod vedením Jana Sladkého-Kozinu usilujú o obnovenie niekdajších výsad, odboj je kruto potlačený a Kozina popravený
•     Skaláci (1875)
•     Skály (1887) (obe o vzbure sedliakov na Náchodsku v roku 1777)
•     Na dvoře vévodském (1881)
•     Poklad (1885)
•     V cizích službách (1885)

Obrodenie

•     F. L. Věk (1890-1907) – päťdielny román, hlavným hrdinom je František Věk – kupec z Dobrušky, vlastenec, cieľom bolo ukázať ako prebieha proces národného obrodenia v Prahe (prúd vedecký) a v Dobruške (prúd ľudový), historickými postavami sú Václav Thám a Kramerius
•     U nás (1897-1904) – štvordielna kronika odohrávajúca sa na Náchodsku, hlavným hrdinom je kňaz – buditeľ
•     Filosofská historie (1878) – o živote študentov v Litomyšli a o bojoch v Prahe 1848
•     Maryla (1887)
•     Zahořanský hon (1889)
•     Balada z rokoka (1905)

Poviedky

•     Povídka z hor (1878)
•     Z bouřlivých dob

Historické drámy

•     Emigrant (1898)
•     tzv. Trilógia troch Janov:
•         Jan Žižka (1904)
•         Jan Roháč (1903)
•         Jan Hus (1911)

Ďalšie historické hry

•     Kolébka – veselohra, odohráva sa v dobe Václava IV.
•     M. D. Rettigová – veselohra venovaná pamiatke vlasteneckej autorky a kuchárky
•     Gero – tragédia, hľadá príčiny záhuby polabských Slovanov

Iné hry

•     Vojnarka (1891),
•     Otec (1895)
•     Lucerna (1905) - rozprávkovo ladená hra

Polemika o jeho diele

Máloktorý český spisovateľ sa stretol s tak nekritickým obdivom a zároveň i s tak opovržlivým odsúdením ako Alois Jirásek. Najväčšmi mu býva vyčítaná rozvláčnosť a idealizovanie histórie. Jeho dielo však bolo podložené usilovným štúdiom prameňov, hoci si z nich autor vyberal predovšetkým tie fakty, ktoré zapadali do jeho vlastenecky výchovných zámerov. Nemožno tiež uprieť, že obzvlášť v ťažkých dobách oboch svetových vojen mali Jiráskove romány veľký význam pre povzbudenie českého národa.

Politické pôsobenie

V novovzniknutej Česko-Slovenskej republike sa stal senátorom za Národnodemokratickú stranu a vo funkcii zotrval, až pokým mu choroba neznemožnila činnosť.

Smrť

Zomrel 12. marca 1930 v Prahe, pochovaný však bol v rodnom Hronove.

Zdroj: wikipedia.org