Alžbeta Bátoriová sa narodila
7. augusta (asi) 1560 sa v Nyírbátore narodila Alžbeta Bátoriová (- Nádašdy) (v maďarčine Báthory Erzsébet), prezývaná Čachtická pani, uhorská grófka. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách. Zomrela 21. augusta 1614 v Čachticiach.
Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Onedlho potom, ako ju palatín Juraj Turzo 29. decembra 1610 prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal 2. januára 1611 súd v bytčianskom kaštieli nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Alžbeta Bátoriová sama pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Svedkov popravili ihneď po výsluchu bez možnosti ďalšieho vypočúvania. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti 1614. Pochovaná je údajne v čachtickom kostole.
Jej pomocníkmi boli Ján Ujvári (Ficko), Helena Jóová, Dorota Semtéšová a Katarína Benická. 7. januára 1611 v Bytči bol vynesený rozsudok. V ten istý deň bola Helena Jóová zaživa upálená, Ján Ujvári bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. Katarínu Benickú súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Liečiteľka Majerníčka z Myjavy, ktorá pomáhala Bátoriovej pri rôznych chorobách, bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611. Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.
Bátoriovej údajné skutky sa len postupne dostávali k vtedajším vrchnostiam.
Protestantský kazateľ Štefan Maďari zo Šárváru ako prvý napísal list priamo kráľovi.
Evanjelický kazateľ Ján Abrahamides Ponický, ktorý Bátoriovú priamo na súde obvinil z kanibalizmu (žiadny dôkaz však nepredložil) taktiež napísal o Bátoriovej a jej skutkoch do Bytče svojmu nadriadenému Eliášovi Lánimu, turčianskemu seniorovi, osobnému radcovi palatína Turzu, ktorý ho o tom ihneď informoval.
Eliáš Láni bol od r. 1595 ako evanjelik v písomnom spore s kalvínom Tomášom Fabriciom.
Pri súde svedčilo veľké množstvo osôb.
Nesvedčili však priamo mučené osoby, ktoré boli objavené zviazané v kaštieli v Čachticiach.
Taktiež neboli prizvané svedčiť osoby, ktoré mučenie prežili alebo mučeniu unikli.
Uväznenie Alžbety Bátoriovej nebolo v tom čase veľkou kauzou, vďaka jej vplyvným príbuzným sa kauza utajovala. Legendy o nej sa začali šíriť až po jej smrti a preto nie sú hodnoverné.
Príbeh Alžbety Bátoriovej sa pokúšalo sfilmovať niekoľko významných československých režisérov. V 70. rokoch minulého storočia vzniklo hneď niekoľko filmov. S výnimkou erotického poviedkového filmu Contes Immoraux, animovanej Krvavej pani a komédie Radošinského naivného divadla išlo vždy o horory o upíroch a vlkolakoch.
K téme sa filmári znova vrátili v posledných rokoch, keď sa o sfilmovanie pokúšali nezávisle na sebe hneď viacerí producenti. Kanadský horror Eternal z roku 2004, ktorého dej začína v obci Višňové, ako jediný spomedzi všetkých zahraničných filmov použil slovenské reálie. Francúzska Julie Delpy plánovala natočiť historický film podľa vlastného scenára. Český režisér Zdeněk Troška vlastní práva na Nižnánskeho román Čachtická pani. V roku 2006 dokončil maďarský režisér Jenö Hodi svoj upírsky horror Metamorphosis v hlavnej úlohe s Christopherom Lambertom). Bátoriovej hrad v ňom umiestnil do transylvánskych Karpát. Juraj Jakubisko koncom roka 2006 začal točiť historickú drámu podľa vlastného scenára, ktorá mala slovenskú premiéru v roku 2008.
Zdroj: wikipedia.org