Anton Augustín Baník sa narodil

26. februára 1900 sa vo Valaskej narodil literárny historik, archivár Anton Augustín Baník. Zaslúžil sa o organizovanie knihovníctva, knihovedy a o záchranu rukopisných a knižných pamiatok. Zomrel 29. decembra 1978 v Martine.

 Počiatky formovania osobnosti A.A. Baníka boli už v jeho rodisku . Popri láske ku knihám, sa naučil vážiť si slovenský ľud, národ a jeho kultúru, ľudovú pieseň, hrať na klavíri a harmonike, ba zasvätil sa do tajov hudobnej kompozície a fotografovania.
Ako pätnásťročný spolupracoval s hudobným skladateľom Bélom Bartókom, pre ktorého zbieral ľudové piesne vo svojom okolí. Ľudové piesne z Valaskej Béla Bartók zhrnul do dvojzväzkového diela Slovenské ľudové piesne.
   Zo štvrtého ročníka Ľudovej školy vo Valaskej odišiel ako osemročný do Banskej Štiavnice, zdokonaliť sa v nemčine a maďarčine pre štúdium na Gymnáziu v maďarskom Váci.
V Budapešti študoval polytechniku /1917- 1919/, na FFUK v Bratislave v rokoch 1923-1234 filológiu, filozofiu a históriu. Aby sa mohol venovať výlučne vede, zamestnal sa v spolku sv. Vojtecha ako tajomník literárno – vedného odboru. Zároveň v tejto inštitúcii vykonával funkciu knihovníka, archivára, redaktora.
   Od roku 1938 sa stáva jeho pracoviskom Matica slovenská v Martine. Na jej pôde pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník až do odchodu na dôchodok v roku 1971. Zaslúžil sa o nájdenie, získanie a navrátenie pôvodných matičných zbierok z Budapešti a Nitry, ktoré sa tam dostali po násilnom rozpustení Matice slovenskej. V roku 1967 venoval Matici bohatú súkromnú knižnicu, ktorá obsahovala 100 000 knižničných jednotiek – tlačené knihy, hudobniny, historické spevníky, kalendáre, časopisy.
   Anton Augustín Baník zomrel 29. decembra 1978 v Martine. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Študoval na klasickom gymnáziu vo Vacove (Maďarsko). Po maturite roku 1917 sa zapísal na Polytechniku v Budapešti, odkiaľ prešiel roku 1919 na techniku do Brna. Štúdium prerušil a roku 1923 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pre toto štúdium ho získal Jozef Škultéty. Štúdium dokončil až v roku 1934 popri zamestnaní. Pracoval v knižnici a archíve Krajinského úradu (1928– 1930) a v redakcii Slováka (1930–1932) v Bratislave; ďalej ako knihovník, archivár, redaktor a kustód Múzea F. R. Osvalda v Spolku sv. Vojtecha v Trnave (1932 – 1938). Potom vstúpil od roku 1938 natrvalo do služieb Matice slovenskej v Martine ako knihovník a neskôr správca Slovenskej národnej knižnice, ďalej ako archivár a redaktor Sborníka Literárno-vedeckého odboru SSV. V roku 1940 sa habilitoval na Slovenskej univerzite v Bratislave na docenta a v rokoch 1943 – 1949 prednášal na nej dejiny staršej slovenskej literatúry. Zúčastnil sa v Slovenskom národnom povstaní. Od roku 1949 nesmel na univerzite prednášať. Utiahol sa v Matici slovenskej a intenzívne tu pracoval. Po vydaní zákona o Matici slovenskej bol v rokoch 1954 - 1960 vedúci jej Literárneho archívu. V júni 1956 ho obvinili z údajných kontaktov s emigráciou počas jeho študijného pobytu vo Viedni. Nepreverili ho a roku 1958 pozbavili funkcie, no mohol tu ostať ďalej pracovať. O rok mu cenzúra nedovolila publikovať monografiu o F. Lisztovi Jakub Miľštejn, ktorej časť už bola vytlačená. V Matici pracoval až do roku 1971, keď odišiel na dôchodok. V posledných rokoch na odpočinku sa venoval usporiadaniu svojho archívu a knižnice (100 000 jednotiek), ktorú daroval Matici. Zomrel v Martine a je pochovaný v tamojšom Národnom cintoríne.

Práce z oblasti filozofie slovenského národa

•     Národné meno Slováka. In: Kultúra, 1936, č. 1.

•     Poslanie Slovákov v dejinách. In: Kultúra, 1936, č. 1, s. 11–15.

•     Pohľad na ideové základy Spolku svätého Vojtecha. In: Kultúra, 1937, s. 255–259.

•     O národnej jednote Slovákov. In: Slovensko, 1940, s. 81 a nasl.

•     Kresťanská idea v slovenskom národnom živote. In: Kultúra, 1943, č. 4, s. 148–158.

•     O historickom poslaní slovenského národa. Podklad pre reláciu v Slovenskom rozhlase 26. 11. 1943, ALU SNK A. A. Baník. sign. 132A08, 4 s.

•     Duchovná jednota slovenského národa, 1946.

•     O dialektickej podstate slovenského konfesionalizmu (skrátený text). In: Slovenské pohľady, 1947, č. 11–12. s. 653–666.

•     O dialektickej podstate slovenského konfesionalizmu, 2. vyd., úplný a dopracovaný text, Martin, 2000, 79 s.

Historické práce z obdobia Veľkej Moravy

•     O veľkej Morave a o historických problémoch slovenského praveku. In: Slovenský národ, 1926.

•     Devinizmus. In: Budúcnosť, roč. 2, 1928, č. 2, 3. - Pramene, literatúra i podstata dejín o Pribinovi a Koceľovi. In: Kultúra, 1933, č. 7–8.

•     Apoštol Gorazd, Bernolákovci v národnom živote slovenskom, 1935.

•     Apoštol Gorazd v dejinách, slovenský kňaz, spisovateľ a svätec. In: Kultúra, 1937, č. 4.

Historické a literárno-historické práce o veľkých postavách slovenských dejín

•     Ján Hollý a slovenské národné obrodenie. In: Vatra, 6, 1924/1925, č. 1–2, s. 21–23, č. 3, s. 57–63, č. 4–5, s. 91–95.

•     (vyd.): Pamiatke Trnavskej univerzity, Trnava, 1935.

•     Autobiografia Jozefa Viktorina. In: Sborník literárno-vedného odboru SSV, 2, 1935, zv. 1, s. 99-167.

•     Význam Trnavskej univerzity a trnavských univerzitných slávností. In: Kultúra, 1935, č. 1–12, s. 540–551.

•     J. B. Magin a jeho politická, národná i kultúrna obrana Slovákov roku 1728, Trnava, 1936.

•     Pomocníci A. Bernoláka v rokoch 1786 –1790 pri diele slovenského literárneho obrodenia. In: Kultúra, 1937, č. 9–10, , s. 193–203.

•     Novšie údaje na poznanie J. B. Magina, jeho diela i doby, Trnava, 1937.

•     Zemplín, Šariš a Spiš v pravom svetle. In: Slovenský typograf, 1940, s. 44 a nasl.

•     „Cirkulár“ slovenského typografa Gabriela Ruttkayho-Danka z roku 1817. In: Tamže, 1941, s. 59 a nasl.

•     180 rokov tomu, čo sa narodil vo Veľkých Chlievanoch pri Bánovciach J. Palkovič. In: Kultúra, 1943, č. 12, s. 585 – 599.

•     Tri prejavy Š. Moyzesa na valných hromáždeniach MS v rokoch 1863–1865, Martin, 1947.

•     (zost.): Pozdravné listy Š. Moyzesovi v rokoch 1861–1863, Martin, 1947.

•     Pracovné námety pre miestne odbory MS, 1949.

•     Literárny archív MS, jeho kultúrny význam, pracovné úlohy a stav, Martin, 1958.

•     Rok zo života Juraja Fándlyho. In: Slovenské pohľady, 1950, č. 9, s. 507–551.

•     Pripomienky k hodnoteniu Apológie J. B. Magina. In: Historický časopis, 25, 1977, č. 3, s. 411–418.

Práce o slovenskom jazyku

•     Slovenská reč a jej zovnútorný a vnútúrný vývoj. In: Pamätnica Spolku slovenských akademikov Tatran, Brno, 1923, s. 15–176.

•     Zveľadenie jazyka slovenského. In: Slovák (18. 10.—26.11) 1931.

•     Návrh literárneho odboru SSV na úpravu pravidiel slovenského jazyka, T 1932.

    Návrh literárneho odboru SSV na úpravu pravidiel slovenského jazyka. In: Kultúra, 1937,č. 14.

Práce o ňom (výber)

•     KUZMÍK, J.: Dr. A. A. Baník, bibliotekár MS a správca Slovenskej národnej knižnice. In: Knižnica 2 (6), 1960, s. 10–35.

•     TIBENSKÝ, J.: A. B. Baník, šesťdesiatročný. In: Knižničný zborník 1960, Martin, 1960.

•     LIBA, P (red.) A. A. Baník šesťdesiatročný. Autobiografia, Martin, 1970.

•     AMBRUŠ, J.: K sedemdesiatke A. A. Baníka. In: Slovenská archivistika 5, 1970, č. 1.

•     MAŤOVČÍK, A.: A. A. Baník, sedemdesiatročný. In: Slovenské pohľady, 1970, č. 3, s. 32–133.

•     A. A. Baník sedemdesiatročný – v personálnej typodokumentácii. Martin, 1970, 150 s.

•     MARTÁK, J.: Vzácny človek. In: Matičné čítanie, 1970, č. 4.

•     nekrológy: In: Historický časopis, 27, 1979, č. 2, s. 332. – In: Slovenská literatúra, 26, 1979, č. 3, s. 309.

•     MAŤOVČÍK, A. : Národná a svetonáhľadová koncepcia A. A. Baníka. In: Viera a život, 1991, č. 4, s. 296–302.

•     Na margo Baníkových úvah o slovenskom konfesionalizme. In: Baník, A.A.: O dialektickej podstate slovenského konfesionalizmu, Matin, 2000, s. 71–79.

•     Anton Augustín Baník (Kapitoly zo života a diela). Martin : Slovenská národná knižnica 2010, 177 s.

•     LETZ, J.: A. A. Baník. In: Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy, 2010, s.28 - 37, 304 - 305.

Zdroj: Zlatý fond denníka SME; valaska.sk