Babylon - symbol jazykového chaosu, slávy a pýchy

Jediná stopa, ktorá zostala po slávnom meste Babylon na povrchu, bola socha leva. Všetko ostatné bolo treba vykopať, pretože mesto, ktorého meno pozná každý, zmizlo pred dvoma tisícročiami. Bolo jednou z najvýznamnejších svetových starovekých metropolí, centrom náboženstva a vedy, symbolom bohatstva a slávy, ale i ľudskej pýchy.

Oblasť južného povodia Eufratu a Tigrisu Gréci označovali na mapách ako Babylóniu, zem mesta Babylon, podľa sídla na rieke Eufrat Báb-ili, čiže božia brána.

Predtým Mezopotámia, dnes Irak

Územie dnešného Iraku, niekdajšej Mezopotámie, bolo osídlené pred 12-tisíc rokmi prvými poľnohospodármi. Asi pred 5-tisíc rokmi už boli z ich osád mestá, v treťom tisícročí pred n.l. sa z nich vytvorili sumerské mestské štáty - Ur, Urak a tie boli základom našej súčasnej civilizácie. Strediskom provincie, v ktorej sa nachádzali, sa stal Babylon. Bol zároveň miestom uctievania najvyššieho boha, vládcu všetkých bohov a ľudí Marduka. Panovník Chamurapi ho v 18. storočí pred n. l. vyhlásil za hlavé mesto celej južnej Mezopotámie, obývanej semitskými Akkadmi a pôvodne nesemitskými Sumermi. Babylonská ríša rozvíjala tradície akkadských i sumerských miest, o čo dbal Chamurapi po ich vysídlení a ktorý rozšíril ríšu na územie celej Mezopotámie. Bol geniálnym stratégom aj politikom a iba málokto dnes nevie, čo je Chamurapiho zákonník, ktorý zostavil a obsahuje zákony súkromného i verejného práva. Vďaka Chamurapimu, ktorý dokázal využiť Mardukov kult, sa stal Babylon náboženským centrom staroveku.

Uprostred mesta Babylon stál Mardukov chrám. Vo všetkých mestách nad Eufratom a Tigrisom boli veľmi vysoké stavby nezvyčajného tvaru. Tvorili ich šesťhranné alebo okrúhle bloky položené na seba v poschodiach a smerom hore sa zužovali. Pripomínali stupňovité pyramídy, nazvané zikkuraty. Vrchol bol akoby odrezaný a na ňom stál zvyčajne malý chrám, zasvätený miestnemu božstvu. K chrámu viedli trojité kolmo postavené kamenné schody a po nich za zvukov zborového spevu a hudby kráčali v procesii bielo odetí kňazi.

Najslávnejší zikkurat

Zo všetkých pyramíd či zikkuratov bola najslávnejšia a najveľkolepejšia v skvostnom Babylone. Mesto bolo na vrchole svojej slávy chránené z jednej strany riekou Eufrat a z ostatných umelou vodnou priekopou. Mardukov zikkurat bol doslova chrámovým vrchom s vežovým vrcholom „až v nebi" a dostal meno Etemenanki - chrám základu nebies a zeme. Archeológovia vykopali zo zrúcanín jeho základy aj drobné časti múrov. Vie sa presne, aký bol architektonický vzhľad tohto zikkuratu, pretože okrem opisov sa našla na klinových tabuľkách aj jeho rytina. Mal sedem poschodí a výšku deväťdesiat metrov. Podľa všetkého sa tento chrám stal základom biblického príbehu o Babylonskej veži, aj keď jej koniec bol iný, ako sa píše v biblii. Kým podľa knihy Genesis ľudia Babylon aj jeho vežu opustili a rozptýlili sa po svete, v skutočnosti bolo mesto osídlené až do 2. storočia n. l. Mardukov zikkurat bol postavený z pálených tehál, takže keď význam mesta Babylon poklesol, ľudia chrám rozobrali, tehli použili na svoje stavby a na jeho mieste zostala iba jama.

Tým, či bola babylonská pyramída predobrazom biblickej veže Bábel, sa zaoberal význačný francúzsky vedec André Parrot a napísal o Babylone knihu, v ktorej dokazuje túto zhodu. Podľa biblie ľudia, ktorí vtedy ešte hovorili jednou rečou, stavali vežu Bábel v krajine Šineár a tú vedci stotožňujú so Sumerom. Stavebným materiálom boli tehly vypaľované v ohni a riečna hlina ako spojivo.

V knihe Genezis 11,7 čítanie: „... pomäťme tam ich reč, aby nikto nerozumel reči druhého". Prečo podľa Hebrejov práve tam Jahve zmiatol jazyky Noemových potomkov a prečo Hebreji pokladali Babylonskú vežu za symbol ľudskej pýchy, na to odpovedajú vedci takto: Názov mesta Babylon znamená v babylonskom jazyku „brána boha" (Babilu) a v hebrejčine podobné slovo „babal" označuje činnosť miešania. Práve pre zvukovú podobnosť oboch slov sa Babylon mohol stať symbolom jazykového chaosu na svete, tým skôr, že bol mnohojazyčným mestom. Hebreji videli v Babylone a jeho veži stelesnenie pýchy, neresti a arogancie voči bohu, čomu sa netreba čudovať. Babylonskí králi vežu postavili prácou otrokov a zajatcov, privlečených z rôznych končín sveta, čo dal do nej vyryť v 7. stor. pred n. l. babylonský vládca počas jej znovuvýstavby a do otrockej práce hnali určite aj Hebrejov, ktorí si zachovali v pamäti babylonské zajatie.

Veda a staviteľstvo

Od Chamurapiho vlády až do 16. stor. pred n. l. Babylon nadobúdal na význame a Kráľovský palác bol administratívnym aj obchodným centrom ríše. Za vlády kassitských kráľov sa rozvíjali duchovné tradície, lekárstvo, matematika, jazykoveda, vznikol Epos o Gilgamešovi a Epos o stvorení sveta. Babylonskí matematici ešte pred druhým tisícročím pracovali s tabuľkami druhých a tretích mocnín a odmocnín a niektorých logaritmov, zachovali sa úlohy, založené na lineárnych a kvadratických rovniciach, výpočty objemov a obsahov rôznych obrazcov a telies.

Po bojoch o nadvládu, ktoré neušetrili babylonské stavby, sporoch o následníctvo trónu bolo mesto vždy obnovené. Kráľ Nabukadnozor II. dvakrát obliehal Jeruzalem, odkiaľ nechal odvliecť do zajatia židovské obyvateľstvo (pripojil k babylonskej ríši aj Sýriu a Palestínu). Biblický príbeh o tejto udalosti sa stal v r. 1842 námetom slávnej Verdiho opery Nabucco. Babylon dal prestavať a opevniť a staviteľstvo tých čias v meste opísali starovekí autori Herodotos, Jozef Flavius a Strabonus. Ulice boli vybudované s geometrickou presnosťou - podobnou dnešným veľkomestám - a podľa Herodota tu mal byť aj jeden z divov sveta Semiramidine visuté záhrady. Dal ich vybudovať Nabukadnozor II. pre svoju manželku, aby jej pripomínali horskú krajinu, odkiaľ pochádzala.

Úplná skaza

Babylon mal povesť nedobytného mesta až do roku 539 pred n. l., kedy sa doň dostali ľsťou Peržania a ovládli ho na 200 rokov. S ich príchodom upadalo, čo pokračovalo po ovládnutí Alexandrom Macedónskym aj grécko-macedónskou dynastiou Selenkovcov. Keď do neho prišiel v roku 115 n. l. cisár Traianus, našiel iba trosky. Skazu dokončili roľníci, ktorí rozobrali pozostatky stavieb na ohradenie svojich polí. Prvý Európan, ktorý prišiel na miesto niekdajšej metropoly v r. 1616 (Talian Pietro Della Valle), nenašiel v nej nič, okrem sochy leva. Za nasledovníka Chamurapiho sa považoval Saddám Husajn a nariadil Babylon zrekonštruovať bez toho, aby sa vedelo, ako stavby vyzerali, čím vznikli akoby dekorácie pre hollywoodske filmy.

štvrtok 28. 5. 2009 | Soňa Makarová

Zdroj:

korzar.sme.sk/c/4861955/babylon-symbol-jazykoveho-chaosu-slavy-a-pychy.htmlhttps://korzar.sme.sk/c/4861955/babylon-symbol-jazykoveho-chaosu-slavy-a-pychy.html

Prvotné literárne dielo ľudstva

Päť kníh o sumerskom kráľovi Gilgamešovi, ktorý dal okolo roku 2700 pred n. l. postviť hradby mesta Uruk v južnej Mezopotámii "všetko vedel a navštívil všetky krajiny sveta" rozpráva o dobrodružstvách tohto polomystického hrdinu, ktorý bol z dvoch tretín človekom a z jednej bohom. Jeho osudy inšpirovali literátov celého sveta štyri tisícročia. Napr. starobabylonský epos o Gilgamešovi patril medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie básne starovekého predného východu. Najstarší doposiaľ objavený záznam je na hlinených doštičkách asi z roku 2400 pred n. l. Asi dvesto takýchto doštičiek s klinovým písmom je roztrúsených po múzeách v Istanbule, Berlíne, Londýne, Filadelfii, ktoré ako celok tvoria podstatnú časť eposu. Eposu chýbala donedávna záverečná časť tabuľky. Madridský časopis ABC uverejnil článok o objavení tabuľky o smrti Gilgameša na umelo navŕšenom kopci neďaleko Bagdadu v Iraku. Spolu s ďalšími 400 doštičkami ju dali Iračania dešifrovať rímskemu vedcovi Pettinatovi, ktorý ovláda pätnásť mŕtvych jazykov od sumerčiny po aramejčinu. Rozširovaný klinový text je záverečnou časťou eposu a vypovedá o samovražde Gilgameša a jeho 80 vysokých dvorských hodnostárov. Tým sa vysvetlil nález 80 tiel uložených okolo Gilgameša na pohrebisku mesta Uruk. Pettinato, ktorý pracoval na archeologických vykopávkach v Iraku až do vzniku súčasnej situácie, tvrdil, že v kolíske civilizácie na riekach Eufrat a Tigris je ešte množstvo hlinených tabuliek, ktoré sa vďaka suchým miestam uchovali a ktoré, dúfa, budú časom objavené a rozlúštené.

Epos o Gilgamešovi je základným textom ľudstva a jeho prvotným veľkým literárnym dielom. Bol napísaný 1500 alebo 2000 rokov pred bibliou a už je v ňom zaznamenaná potopa sveta, aj zostup do podsvetia, aj cesta, podobajúca sa tej, ktorú neskoršie podnikol Odyssues, problém nesmrteľnosti, tiež rozpráva o človeku - polobohu, o antropomorfných bohoch s ľudskými vlastnosťami a charakteristikami.

štvrtok 3. 3. 2005 | (som)

Zdroj: https://korzar.sme.sk/c/4542024/prvotne-literarne-dielo-ludstva.html