Belo Kapolka tragicky zahynul

18. apríla 1994 v Starom Smokovci tragicky zahynul spisovateľ Belo Kapolka. Pracoval ako chatár vo Vysokých Tatrách.

Nechodil ešte ani do školy, keď mu zomreli obaja rodičia. Vyrastal spolu so svojimi troma sestrami u starej mami v spišskom Podolínci. Po skončení štúdia na kežmarskom gymnáziu to skúsil na vojenskej vysokej škole v Brne. Chcel sa stať leteckým konštruktérom. Vojenský režim ho však deprimoval, tak odišiel do Tatier. Nejaký čas sa potuloval a prešiel mnohými zamestnaniami. Robil plavčíka na kúpalisku v Ružbachoch, pomáhal tesárom, záhradníkom, pracoval ako kurič či údržbár na strojno-traktorovej stanici. Hoci pôvodne nemal k horám vzťah, stal sa vďaka priateľovi vysokohorským nosičom a odtiaľ bol už len skok k chatárstvu. Zamiloval si najmä chatu pod Rysmi. Život v horách ho naučil neuveriteľnej pokore. V tomto horskom prostredí si našiel čas aj na písanie. Spracovával podnety z vysokohorského prostredia, ale aj z debát s návštevníkmi chát. Vyhovovali mu najmä kratšie prozaické útvary.

Knižne debutoval zbierkou poviedok z vysokohorského prostredia Kanadské smreky. Ďalšie knihy: Strecha, Chodníky bez značiek, Mesiac nad prostredným hrotom, Chlapec a pes sa.  Príbeh preňho nebol podstatný, uprednostňoval skôr druhotnú informáciu, to čo sa pri čítaní rozvíja v hlave i pocitoch čitateľa. Detail. Veľa písal o situácii vo Vysokých Tatrách, zladení ochranárskych opatrení v národnom parku s plnohodnotným pobytom človeka v prírode.

Knižne debutoval zbierkou poviedok z vysokohorského prostredia Kanadské smreky. Ďalšie knihy: Strecha, Chodníky bez značiek, Mesiac nad prostredným hrotom, Chlapec a pes sa. Narodil sa 22. apríla 1935 v Hostí.

Zaujímavý článok: antonkaiser.blog.sme.sk/c/92620/Kapolkov-chodnik.html

Zdroj: Zlatý fond denníka SME

          www.slovacivosvete.sk/526/chatar-a-spisovatel.php