Bohémi - vymierajúci druh

11.06.2011 15:21

 

Bratislavské Véčko – svätyňa slovenských bohémov. Ursiny,Varga, Peteraj.

Foto: PETER PROCHÁZKA


Keď vás nazvú bohémom, mali by ste sa pravdepodobne nad sebou zamyslieť (hlavne ak samého seba zaraďujete do kategórie takzvaných poriadnych občanov), lebo podľa slovníkového výkladu je to "človek (obyčajne umelec) zámerne porušujúci spoločenské konvencie". To je pomerne široká definícia, veď konvencie porušuje napríklad aj človek, ktorý sa zbaví všetkých svetských statkov a ide bývať do jaskyne. Empiricky však vieme, že byť bohémom nie je žiadna rehoľa. Bohémi priam vyhľadávajú všakovaké dobroty, od príjemných a častých debát s priateľmi v rôznych kaviarňach a baroch cez lahodné nápoje, jedlá, vyberané pôžitky ducha až po kreatívny sex. Bohém, tento živočíšny druh, je v dnešnej spoločnosti asi odsúdený na zánik a patrí do minulého storočia ako parné lokomotívy, hippies a Berlínsky múr. Napriek tomu, že knižky Maxima E. Matkina alebo Evity Urbaníkovej, v ktorej sa to súčasnými slovenskými mestskými bohémami len tak hemží, žnú úspechy, skutočný život až takú záľahu bohémstva neprináša. Dôvod je jediný a prostý - zarábanie peňazí stojí veľa síl a na nočný život ich potom už veľa neostáva.

 

Kde sa vzali

 

Ako vlastne vzniklo slovo bohém? Je z rovnakej fajty ako Bohemia - Čechy. V 19. storočí tak nazývali umelcov, ktorí sa často grupovali v komunite Cigánov z nižších tried a podľa vtedajšieho mylného presvedčenia Cigáni pochádzali z Čiech. Tento výraz začal v prenesenom zmysle označovať nekonvenčne žijúceho umelca. Množina bohémov sa nazýva bohéma a takto sa volá aj známa Pucciniho opera, ktorá jasne definuje dobový obraz bohéma. Básnik Rudolf a maliar Marcel hladujú v malej parížskej izbietke. Takáto predstava je dnes absurdná - Rudolf a Marcel by dnes pravdepodobne pracovali ako copywriter a art director v reklamnej agentúre a sedeli by na brífingoch v čase, keď každý slušný bohém objednáva tretiu rundu.

 

Človek bez peňazí je dnes lúzer, nie bohém. Význam slova bohém sa menil. Iný bol bohém z parížskeho Montmartru, iný kolega z beatnickej generácie a úplne iná zasa partia básnikov z bratislavskej Štefánky v 30. a 40. rokoch minulého storočia, či príslušníci swingujúceho Londýna v 60. rokoch, alebo osadenstvo bratislavskej kaviarne Michal v osemdesiatych rokoch.

 

Čo to je?

 

Otázka je ťažšia, než by sa na prvý pohľad zdalo, tak si to zjednodušme a skúsme sa povedať si, čo bohém nie je. Napriek tomu, že k životu bohéma patrí pravidelná konzumácia alkoholu (v niektorých prípadoch aj drog), bohémstvo určite nemá nič spoločné so závislosťou. Aj keď sa naozaj nedá povedať, že niektorí bohémi neboli alkoholici či narkomani, zlomené indivíduum s kalnými očami, ktoré nevie sformulovať tri súvislé vety, je určite všeličím iným, len nie bohémom. K bohémstvu patrí fajnový štýl a prepracovaný imidž. Smotánkovské trendové partičky vyobliekaných príslušníkov zlatej mládeže chtivých žúrok, či vítajúcich a lúčiacich sa s krikom a pompéznymi objatiami, tí určite bohémami nie sú.

 

Možno by sa patrilo spýtať naozajstného žijúceho bohéma. Taký je určite hudobník Anton Kubasák, ktorý je známy ako klávesista s vyberaným vkusom (jeho zatiaľ posledný projekt je album SpaceBoys s Andrejom Šebanom), ale aj legendárnymi kúskami, ktoré sa stali súčasťou muzikantského folklóru. "Toľko nepreplávaš, čo Tóno v živote vypil," vravievalo sa napríklad. Sám hudobník hovorí, že už neusporadúva žúry. Po poslednej párty, kde mal v predchádzajúcom byte - dvojgarzónke tridsaťsedem ľudí, ho to prešlo.

 

"Do Malého Krymu som sa prvýkrát dostal v roku 1971. Okrem iného tam boli básnik Peter Gregor, Dominik Tatarka, Dežo Ursiny. To sú presne aj špičkoví a skutoční slovenskí bohémi. Podľa slovníkového výkladu je to človek zámerne porušujúci spoločenské konvencie. Ale porušovali Tatarka alebo Ursiny konvencie? Neporušoval ich náhodou systém, ktorý vtedy bol? Veď oni iba poctivo reagovali na situáciu. A žili v pravde. V slovníku je príklad použitia slova bohémsky - bohémsky príbytok, teda neporiadny. Ale mal niekto väčší poriadok v hlave ako Ursiny alebo Tatarka? Ja by som povedal, že pre bohéma sú najdôležitejšie veci, ktoré sa však v dnešnej spoločnosti stávajú cudzími slovami - česť, hrdosť, slušnosť, poctivosť," hovorí Kubasák.

 

Sloboda

 

Básnik a spisovateľ Peter Gregor je zjavom, ktorý neprehliadnete. Vždy dokonale oblečený a obutý v outfite svojej generácie, s dokonalým účesom. Žiadna nedbalá elegancia alebo dbalá neelegancia. Toto je typické pre bohémov typu "dandy". Bohémsky je aj Gregorov prístup k debate. Striktne odmieta diktafón a trvá na písomných poznámkach. Na nesmelé sťažnosti, že moderný novinár už zabudol písať rukou, sa sám chopí zlatého pera a píše odpovede na druhú stranu jedálnych lístkov Klubu spisovateľov. "Bohém je človek, ktorý v top twenty hodnôt považuje vnútornú slobodu za číslo jeden," odpovedá na prvú otázku. V doplňujúcej otázke - čo je teda bohémsky život - v sebe nezaprie aforistu: "Štrngať svojimi okovami spôsobom, aby to zaujímalo aj iných."

 

Keď sme už pri tých rebríčkoch, pýtam sa básnika, kto je podľa neho v Top 5 slovenských bohémov. "To neuverejním," píše. "Niektorý z nich by možno mohol mať doma ešte väčšie problémy." Otvárame aj tému, či pozná nejakých napravených bohémov. "Poznám. Všetci sú mŕtvi. Z bohémstva totiž vylieči až smrť."

 

Pokiaľ nás smrť nevylieči

 

Do tejto teórie celkom dobre zapadá život jedného z najväčších bratislavských bohémov, hudobníka, speváka a skladateľa Deža Ursinyho. Mal 47 rokov, keď podľahol rakovine. Síce sa extrémne zdravým spôsobom života dostal mimo nebezpečenstva, ale askéza sa vylučovala s jeho povahou. "Prišli sme do práce a od deviatej už to išlo - Zelený dom, Reduta a tak ďalej," spomína filmový producent Marián Urban, ktorý s Ursinym pracoval v redakcii krátkeho filmu. "Vtedy sme sedeli na Mostovej ulici. Bolo to výhodné miesto, lebo tam chodila hromada známych dávajúcich príležitosť, aby sme opustili kanceláriu aspoň na dva dni. Dežova vtedajšia žena ma časom dokonca začala obviňovať, že Deža odťahujem od rodinného kozubu, ale nebola to pravda. Keď sme začali ráno, o siedmej som už mal také nakúpené, že som zväčša išiel domov, ale pre Deža to bol iba štart. On zniesol neuveriteľne veľa. Časom som sa vypracoval na dvojdňové záťahy a neskôr boli aj trojdňové, ale tretí deň sa už pilo iba pivo," spomína Urban.

 

No viete si také čosi predstaviť v našej horúcej súčasnosti, ktorá ctí slová fitnes, wellnes, bio a keď debatujeme o tom, či je minerálka lepšia polosýtená, alebo nesýtená?

 

Literárna bohéma

 

Spisovateľ Peter Darovec sa za bohéma nepovažuje, ale problematika mu nie je cudzia, lebo je aj literárnym teoretikom a mnohí spisovatelia boli aj bohémami. Podľa neho sa bohémom človek stane oveľa ľahšie ako dobrým spisovateľom. "Inými slovami, aj na Slovensku je oveľa viac skutočných bohémov ako skutočných spisovateľov. A navyše mnohí z tých kvalitných spisovateľov nežijú ako bohémi. Literatúra sa v histórii často vnímala ako záležitosť bradatých múdrych mužov. Bohémami však už boli určite niektorí mladí romantickí básnici - vo svete napríklad Byron, u nás v istom zmysle Janko Kráľ."

 

Podľa Darovca je typickým obdobím bohémy koniec 19. a začiatok 20. storočia, čas dekadencie, estétstva, ale najmä odmietania usporiadaného meštiackeho životného štýlu stredných vrstiev. Ikonickou postavou bohémskeho spisovateľa je Oscar Wilde. "S časovým posunom a v dosť zmutovanej forme sa veľkomestské bohémstvo nakoniec dostalo aj na malomestské Slovensko. O jeho ,autentickosti' však hádam vypovedá aj to, že náš azda najväčší bohém tých čias Tido J. Gašpar sa napokon nechal zamestnať ako šéf Úradu propagandy vojnového slovenského štátu. Literárne bohémstvo sa na medzivojnovom Slovensku viac-menej obmedzovalo na veľmi počestné navštevovanie pár bratislavských viech a kaviarní - napríklad Štefánky," hovorí Darovec.

 

Pripomína, že bohémske boli samozrejme aj 60. roky. "I keď u nás opäť v dosť umiernenej podobe. Azda najvýraznejšia bola návšteva beatnika Alana Ginsberga, ktorého v Bratislave sprevádzali členovia básnickej skupiny Osamelí bežci."

 

Podľa spisovateľa stále platí, že bohémstvo je životný štýl a literatúra je umenie. Sú to dve rôzne veci, ktoré sa môžu a nemusia prelínať. "V súčasnosti sa mi zdá, že sa prelínajú čím ďalej, tým menej. Možno je to aj tým, že ľudia - a dokonca aj spisovatelia - majú dnes oveľa viac lákadiel ako len vysedávať v kaviarňach a krčmách."

 

Takže - na zdravie, bohémi.

Neresť elánistov – whisky a cigary FOTO – PETER PROCHÁZKA

 

 

Mnohí spisovatelia už ako bohémi nežijú. Na snímke Ján Litvák,

K. K. Bagala, Andrijan Turan a Vincent Šikula. FOTO – PETER PROCHÁZKA

 

sobota 20. 9. 2008 | Marian Jaslovský

Zdroj: www.sme.sk/c/4083070/bohemi-vymierajuci-druh.html