Caravaggio zomrel
18. júla 1610 v Porto Ercole zomrel Caravaggio, vl. menom Michelangelo Merisi, taliansky barokový maliar, jedna z najvýznamnejších osobností svetového maliarstva. Narodil sa 29. septembra 1571 v Caravaggio.
Caravaggiov výtvarný štýl patrí medzi najradikálnejšie umelecké prejavy v maliarstve. Jeho život, sprevádzaný výtržnosťami a svármi našiel odraz i v jeho obrazoch. Všeobecne možno povedať, že Caravaggio je najtajomnejším a najrevolučnejším maliarom v dejinách umenia. Takmer každý jeho obraz znamenal škandál.
Svojím dielom Caravaggio rúcal všeobecne zaužívané konvencie. Či sa jednalo o zátišia s ovocím a kvetinami, s umelecky vyprofilovanými mladíkmi, alebo šlo o veľkoplošné náboženské obrazy - v každom z nich je badať umelcov odklon od doteraz prísne zaužívaných výtvarných konvencií. Caravaggio odmietal predstavy o zobrazovaní postáv podľa dobových zvyklostí. Každodenný život obyčajných ľudí nachádzal odraz i v jeho dielach. Postavy sú krásne ale i škaredé - úplne ako bežní ľudia v jeho okolí. Divák tak pri pohľade na jeho diela získava predstavu o maliarovom najintímnejšom pohľade na okolitý život.
Presne toto platí i o jeho dielach s náboženskou tematikou. Vo svojej revolučnosti zašiel až tak ďaleko, že svätcom prepožičiaval tváre žijúcich ľudí. Tým šiel priamo proti protireformačnému predpisu, zakotvenému v tzv. obrazovom dekréte tridentského koncilu (z roku 1563), ktorý zakazoval, pod hrozbou exkomunikácie, prepožičiavať postavám svätcov vzhľad žijúcich ľudí. Existuje názor, že na jednom zo svojich obrazov dal Panne Márii tvár svojej družky, rovnako ako na ďalších obrazoch bolo možné v postavách svätíc spoznať dievčatá z ulice. Prejavy osobitého náhľadu na tak citlivú záležitosť, akou bolo výtvarné spodobnenie svätých, hraničiace v niektorých prípadoch až s bohorúhačstvom, vyvolalo v najvyšších cirkevných kruhoch vlnu pobúrenia. Napriek týmto skutočnostiam dielo tohto nekonvenčného umelca našlo svojich nasledovníkov a jeho odkaz nachádzame najmä v obrazoch realistických maliarov.
Zdesenie, ktoré vyvolávali jeho obrazy, však zmenou spoločenskej klímy pominulo, rovnako ako spomienka na ich autora. Caravaggio postupne zapadol do zabudnutia a museli prejsť tri storočia, než sa mu dostalo spravodlivé ocenenie. Na konci 19. storočia sa umelecká verejnosť opäť stretáva s jeho menom, ale do všeobecného povedomia sa dostal až v prvej tretine nasledujúceho storočia zásluhou výtvarného historika Roberta Longhiho: „Hovorí sa o Michelangelovi z Caravaggia... Zabudlo sa ale, že bez neho by nebolo Riberu, Vermeera, alebo Rembrandta. A Delacroix, Courbet a Manet by boli maľovali inak“. Až vtedy prišlo k pochopeniu skutočného rozmeru Caravaggiovej umeleckej tvorby.
So znovuobjavením Caravaggia rástol záujem o zhliadnutie jeho diel. Už krátko po druhej svetovej vojne sa konala v milánskom Palazzo Reale výstava Mostra del Caravaggio e di Caravaggeschi (Výstava Caravaggia a Caravaggistov), ktorej úspech predčil všetky očakávania. V roku 1985 v Metropolitnom múzeu v New Yorku prebehla výstava The Age of Caravaggio a o niečo neskôr výstava Le siècle du Caravage dans les Collections Françaises (Caravaggiovo storočie vo francúzskych zbierkach) v Paríži. Zatiaľ poslednú prezentáciu Caravaggiových diel poskytla rímska výstava s jednoduchým názvom Caravaggio v prvej polovici roku 2010, pri príležitosti 400-tého výročia umelcovej smrti.
Caravaggiova tvorba našla odraz v dielach mnohých umelcov. Predovšetkým to bola skupina maliarov označovaná ako caravaggisti; medzi prvých patrili napr. Giovanni Baglione, Mario Minniti či Orazio Gentileschi, ďalšími mladšími následovníkmi boli Carlo Saraceni, Bartolomeo Manfredi, Orazio Borgianni a Artemisia Gentileschiová, dcéra Orazia Gentileschiho.
Vplyv Caravaggiovho diela prekonal aj hranice krajiny a zasiahol tvorbu maliarov v holandskom Utrechte (hlavným predstaviteľom utrechtských caravaggistov bol Hendrick ter Brugghen) a v Španielsku; v neposlednom rade vplyv Caravaggiovho šerosvitu možno vidieť v dielach Rubensa, Vermeera, Rembrandta, Velásqueza a ďalších.
Zdroj: wikipedia.org