César Franck zomrel

8. novembra 1890 v Paríži zomrel César Franck, belgicko-francúzsky skladateľ a organista. Narodil sa 10. december 1822 v Lutych.

Študoval na konzervatóriu vo svojom rodisku a už vtedy získaval ceny. v roku 1835 sa s rodičmi presťahoval do Paríža a stal sa súkromným žiakom A. Rejchu. Po vstupe na konzervatórium 1837 získaval ceny aj tu. S výnimkou prechodného pobytu v Belgicku žil od 1843 v Paríži trvalo. Živil sa najskôr ako organista, 1872 prevzal na konzervatóriu triedu organovej hry, neoficiálne však vyučoval aj kompozíciu. Odtiaľ vyšli o. i. d‘Indy, Chausson, Vidal ai. a s nimi aj onen prúd novej francúzskej hudby, ktorý sa odklonil od vtedajšej nadvlády opery v národnom hudobnom živote a viedol k založeniu ústavu Schola cantorum (1894).

Franck tvoril úsporne a prenikol až svojimi neskorými dielami; svoju jedinú a veľmi obľúbenú Symfóniu d moll dokončil v 66 rokoch, rovnako slávnu Sonátu pre husle a klavír A dur v 63 rokoch. Mäkké kontúry jeho melodiky, klasicky vytríbená forma a bohatá harmónia mu získali ohlas u hudobnej verejnosti, oceňujúcej aj mravnú vážnosť skladateľovu. Mimoriadny je jeho význam v odbore organovej skladby. Väčšiu odozvu ako oratóriá Les Béatitudes (Blahoslavenstvo) a Rédemption (Vykúpenie) získal za symfonické básne Eolidy (1877), Prekliaty lovec (1883), Džinovia (1885), Psyché (1888) a zvlášť Symfonické variácie pre klavír a orchester (1885).

Ďalšie významné Franckove skladby:

Allegro ben moderato, Allegro, Recitativo-Fantasia, Largamente, Allegro poco mosso

Zdroj: wikipedia.org