Charles Baudelaire sa narodil

9. apríla 1821 sa v Paríži narodil Charles Baudelaire, francúzsky básnik, významný predstaviteľ moderny. Zomrel 31. august 1867 v Paríži.

V rokoch 1845 až 1846 si privyrábal ako kritik výtvarného umenia. Písal recenzie o výročných Salónoch. Slávu priniesol maliarovi Eugènovi Delacroix, ktorý podľa neho najlepšie vyjadril „heroizmus moderného života“.

Okolo roka 1852 začal Baudelaire v la Revue des Deux-Mondes vydávať preklady poviedok Edgara Allana Poea. Napriek tomu, že angličtinu dobre neovládal, stotožnil sa natoľko s Poeovým dielom, že nadlho zostal jediným prekladateľom jeho diela vo Francúzsku. Baudelaire sa podobne ako Poe snažil uniknúť z osamelosti, ktorú cítil v unitárnej spoločnosti.

V roku 1855 vydal v časopise la Revue des Deux-Mondes osemnásť básní pod názvom Les Fleurs du Mal (Kvety zla), ktoré mali pôvodne vyjsť pod provokatívnym názvom Les Lesbiennes (Lesbičky). Rozšírené vydanie Kvetov vyšlo o dva roky neskôr. Kritika zmietla zbierku zo stola. Označila ju za urážajúcu verejné mravy a na základe vynesenia rozsudku bol celý náklad zhabaný. Baudelaire musel zaplatiť tristo frankov pokuty a vypustiť zo zbierky šesť básní. Ani tieto opatrenia však nezabránili jej opätovnému rozšírenému vydaniu v roku 1861. V tomto vydaní však chýbajú „odsúdené“ básne, zato sa v nej nachádza 32 nových skladieb.

Zbierka nie je štruktúrovaná chronologicky podľa vzniku jednotlivých básní, dajú sa však vidieť isté spojitosti s konkrétnymi udalosťami. Je v nej napríklad cyklus venovaný Jeanne Duvalovej, cyklus Marie Daubrunovej a podobne.

Po tejto zbierke pomýšľal napísať prozaické dielo, pre zdravotné a hmotné ťažkosti však už tento zámer nevykonal. Posmrtne vyšli knižne Petits poèmes en prose (Malé básne v próze) inšpirované Aloysiom Bertrandom, Criosités esthétiques (Estetické zaujímavosti) a L'Art romantique (Romantické umenie).

Baudelairovo dielo sa zrodilo v období druhého cisárstva a spája doznievajúci romantizmus s klasicizujúcou krásou Parnasu a tiež so začínajúcim symbolizmom, za ktorého zakladateľa je označovaný.

V porovnaní s romantikmi je Baudelaire menej sentimentálny a pôsobí na našu psychiku. Disciplinovaný básnický prejav ho zasa zbližuje s Parnasom. Vo svojej tvorbe uprednostňuje symetrický alexandrín a sonet, čo ho zasa radí ku klasicistom. Z ideológie Parnasu mu je blízky kult dokonalej a symetrickej krásy inšpirovanej gréckym sochárstvom. Jeho krása je však osobná a večný ideál nemennej krásy vystavuje vplyvu človeka.

Zdroj: wikipedia.org