Colné predpisy poznali už na Veľkej Morave
Colnice, aké sme poznali ani nie tak dávno, pred vstupom do Európskej únie, v tej podobe nejestvujú. Nezanikli, iba sa transformovali a colníci naďalej vykonávajú svoju prácu. Tak ako pred stáročiami ich predchodcovia, keď sa tovar prevážal z krajiny do krajiny a prechádzal mýtnymi stanicami aj so sprievodnou písomnou dokumentáciou. Veď colné právo, inštitút cla jestvoval už v staroveku, keď sa na určených miestach vyberal hraničný poplatok za osobu, tovar, použitie suchozemskej alebo vodnej cesty.
Ochrancom, patrónom colníkov na celom svete je svätý Matúš, jeden z apoštolov, ktorý pred tým, než sa ním stal, bol výbercom mýta, teda colníkom. Dvadsiateho prvého septembra je Matúša a tento deň je už ôsmy rok na Slovensku Národným dňom colníkov.
Najstarší colný poriadok
Vznik cla súvisí všade so vznikom štátu alebo útvaru, ktorý bol pred ním. U nás bola prvým štátnym útvarom Veľkomoravská ríša s existujúcou výrobou, čulými a rozsiahlymi obchodnými stykmi a bola dôležitou križovatkou obchodných ciest. Z tohto obdobia sa zachoval jeden z najstarších colných predpisov - Raffelstettenský štatút z rokov 9O3 - 9O4 - platný pre dovoz a vývoz tovaru. Podľa neho sa platilo clo v peniazoch alebo v naturáliách a výška bola diferencovaná pre slovanských a bavorských kupcov, takisto trhové poplatky prípadne oslobodenie od nich, ktorému sa potešili bavorskí kupci. Ale zato boli povinní platiť clo v peniazoch. Hlavnými obchodnými artiklami boli remeselnícke výrobky a suroviny rôzneho druhu. V ranom stredoveku naším územím prechádzali dôležité obchodné cesty aj pre diaľkový obchod.
Vznik tridsiatku - pohraničného cla
Po rozpade Veľkomoravskej ríše vznikom Uhorska nastala zmena aj vo výrobných a obchodných vzťahoch. Hlavným výrobným prostriedkom sa stala pôda. Bola majetkom panovníka a ten ju prideľoval formou donácií šľachte a cirkevným hodnostárom. Tým preniesol na obdarovaných aj povinnosť udržiavať cesty na prepravu tovaru a nielen cesty, ale aj brody, mosty. Tí určili výšku poplatku za prevážaný tovar po svojich nehnuteľnostiach. Tak vzniklo mýto za tovar vo vnútrozemskom styku. Mýto patrilo medzi tzv. menšie regálne práva. Mýto - vnútorné clo - musel platiť každý, kto nebol od neho oslobodený panovníkom. Už najstaršie zákony uhorského panovníka Ladislava I. upravovali obchodovanie na trhoch a za jeho nástupcu Kolomana tretina z výnosu mýt prináležala komitátnym županom a jedna desatina biskupom (z toho vznikol desiatok). Najstaršie bolo trhové mýto. Z neho sa vyvinulo najprv cestné alebo suché mýto a potom prechodové mýta, ktoré sa vyberali na mostoch a brodoch cez rieky. Z týchto prostriedkov sa opravovali a stavali mosty, udržiavali cesty a pod. Z mýt vyberaných pri vstupe a odchode z krajiny sa vyvinulo pohraničné clo - tridsiatok a bolo viazané na dovážaný alebo vyvážaný tovar. Zo začiatku tento poplatok predstavoval osemdesiatinu hodnoty tovaru.
Panovník určoval clo a dával privilégiá
V roku l 336 kráľ Karol Róbert nariadil vyberať namiesto osemdesiatka tridsiatok, ale ani vtedy nepredstavoval tridsatinu hodnoty tovaru. Bolo to jedno percento. Až kráľ Žigmund Luxemburský v r. 14O5 určil výšku tridsiatku na 3,33 percenta, potom ho zvýšil na 5 percent, čiže dvadsiatok, ale ďalej sa volal tridsiatok. Od tejto platby mohol panovník oslobodiť niektoré tovary.
Z l3. storočia pochádzajú niektoré najstaršie mýtne sadzby - súpisy druhov tovaru a výška poplatkov, ktoré za ne museli zaplatiť pri ich dovoze alebo vývoze. Panovník dával niektorým osadám a vznikajúcim mestečkám privilégiá, napr. konať trhy a poberať z nich aj príjmy, ktoré by mali patriť kráľovi, alebo oslobodzoval od mýta. Šľachta a vysoké duchovenstvo ako privilegované uhorské stavy mýto neplatili. Niektoré mestá mali významné privilégium práva skladu. Aj keď sa od mýta a cla odlišovali formálne, bola to kontrola nad obchodom, ktorou si feudálna spoločnosť chránila svoje privilégiá vládnucej vrstvy.
V l3. - l4. storočí sa rozvíjajú remeslá, s nimi nastáva rozmach obchodu a tomuto je odrazu na príťaž clo v tej podobe, aká bola zaužívaná. Rozvíjajúce sa mestá sa vzájomne začínajú oslobodzovať od množstva ciel a vznikajú "colné dohody o vzájomnom oslobodení od cla.
Vznik prvej colnej správy
V 14. storočí sa dôchodky z tridsiatkových úradov za úplatu prenajímali, to však viedlo k neprehľadnosti o výbere cla. Po sto rokoch tejto praxe panovník nariadil vrátiť prenajaté užívacie práva kráľovskej kancelárii a tridsiatky mohli vyberať iba kráľovskí úradníci. Museli viesť evidenciu výberu, kontrolovať správnosť výberu, založiť tridsiatkové registre, do ktorých zaznamenávali presné dátumy vyclenia tovaru, množstvo, druh, názov a všetky detaily o zhabaní, pašovaní atď. Svedčí to o tom, že v l6. storočí bolo colné zákonodarstvo a správa ciel na dobrej úrovni. Panovník vo výbere cla videl výhodnú možnosť získania príjmov , preto požiadal v roku 1543 uhorský snem o právo zriaďovania colných staníc na ktoromkoľvek mieste v Uhorsku. Potreboval rozšíriť sieť colníc aj preto, lebo južná časť krajiny bola okupovaná Turkmi, čo znamenalo, že im podliehali aj colné stanice a patrili im aj príjmy z výberu cla. Na začiatku l6. storočia v Uhorsku vznikla centrálne riadená colná správa a jej ústredným orgánom sa stala Spišská komora so sídlom v Košiciach. Okrem toho, že pod jej správu patrili financie, clá, tridsiatky, dane a dávky, ekonomicky zabezpečovala vojsko aj výstavbu opevnení. Treba povedať, že mestá získavali oslobodenie od mýta na území celej krajiny už v najstarších výsadách a bolo napr. súčasťou budínskych výsad, ktoré prevzali viaceré slovenské mestá. Poddaní boli oslobodení od mýta iba v obmedzenom rozsahu a pri zvláštnych príležitostiach, ako napr. keď sa vozilo do mlyna mlieť obilie alebo sa z neho odvážala už zomletá múka, keď cez mýto prechádzal svadobný sprievod alebo pohreb, keď sa prevážal vojenský výstroj a pod.
Zánik mýt
Vlastníctvo i platenie mýta zaniklo spolu s feudálnymi povinnosťami v l9. storočí. Pozostatkom mýtnych poplatkov boli poplatky trhovcov za miesto na mestských trhoch v l9. a 20. storočí, ktoré sa u nás rozšírili po roku 1989 aj na burzy a rôzne príležitostné formy kúpy a predaja. Moderným cestným mýtom sú poplatky na diaľniciach.
V Rakúsko-Uhorsku po roku l848 - 49 bola odstránená colná hranica oddeľujúca Uhorsko, Chorvátsko, Sedmohradsko od ostatných krajín rakúskej monarchie. Od roku l85l sa prestali vyberať niektoré colné poplatky a od l. júla l851 sa všetky tridsiatkové stanice a colné úrady na tejto colnej hranici úplne zrušili. Nový colný poriadok bol zavedený v roku l852.
štvrtok 24. 9. 2009 | Soňa MAKAROVÁ
Zdroj: https://korzar.sme.sk/c/5030869/colne-predpisy-poznali-uz-na-velkej-morave.html