Diego Rodríguez de Silva y Velázquez sa narodil
6. júna 1599 sa v Seville narodil Diego Rodríguez de Silva y Velázquez, španielsky barokový maliar. Zomrel 6. augusta 1660 v Madride.
K jeho prvým prácam patrili religiózne obrazy, ale aj tzv. bodegóny, zmesi zátišia a žánrov, ktoré stoja v maliarskej hierarchii na najnižšom mieste.
Velázquezova ctižiadostivosť a talent čochvíľa slávili úspech. Už v dvadsiatich piatich rokoch bol na vrchole slávy. Na Pachecovo odporúčanie povolali Velázqueza v lete roku 1623 do Madridu, aby namaľoval mladého kráľa Filipa IV. Velásquez mal za sebou práce na obraze Sevillský predavač vody a Starena pražiaca vajcia. V týchto, dnes svetoznámych plátnach ako nikto pred ním, dokázal prejaviť cit pre zachytenie všedného prostredia. Tieto námety, zobrazujúce život ľudí v tej najprostejšej forme, vyvolávali svojho času veľkú kritiku. Ešte v tom istom roku ho vymenovali za dvorného maliara španielskeho kráľa - „Pintor del Rey“.
Ako maliar a súčasne dvoran neustále postupoval. Na kráľovskom dvore mal možnosť dôkladne sa oboznámiť s dielom Tiziana, ktoré na jeho tvorbu silne zapôsobilo.
Ďalším zlomovým momentom v jeho živote bola návšteva Rubensa v Madride v rokoch 1628 - 1629. Holandský majster, tentoraz v úlohe diplomata, si prial osobne sa stretnúť s Velázquezom, ktorému odporučil, aby odcestoval do Talianska a pravdepodobne ho podnietil k prvému veľkému mytologickému námetu s tematikou boha Bakcha - Pijani. V roku 1629 Velásquez opustil Španielsko. Pamiatkou na jeho pobyt v Taliansku je dielo Vulkánova vyhňa.
Velázquez sa až do konca života tematicky neodlúčil od obrazu vznešeného otrhanca, hĺbajúceho nad odleskom pohára, pijanov či stareny nad škvariacimi sa vajciami vo vriacom oleji, ktorým dodal lesk šperku, rovnako ako dal vyniknúť smiešnej ješitnosti a dôstojnosti cez postavy trpaslíkov a znetvorených šašov prezlečených za filozofov či dvoranov.
V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 17. storočia vytvoril množstvo figurálnych portrétov členov kráľovskej rodiny, najmä Filipa IV. V roku 1631 namaľoval dvojportrét infanta Baltasar Carlos s trpaslíkom a v rokoch 1634 - 1635 obraz Kapitulácia Bredy.
Velázquezovo umenie dosiahlo vrchol v päťdesiatych rokoch. V roku 1649 navštívil druhý raz Taliansko, kde o.i. v Benátkach nakupoval obrazy pre zbierku španielskeho kráľa. Z jeho druhého talianskeho pobytu pochádza Portrét Inocenta X. a pravdepodobne jeho jediný akt Venušina toaleta. Po návrate do Španielska v roku 1651 vznikli ďalšie významné diela - portrét Infantka Mária Terézia, viaceré portréty infantky Margarity a Dvorné dámy (1656).
V roku 1658 sa splnil Velázquezov dlhoročný sen - stal sa rytierom rádu sv. Jakuba. V palácovej hierarchii tak dosiahol najvyššie miesto. Už o dva roky však v Madride zomrel.
Keď sa Velázquez stal dvorným maliarom čím získal výlučné právo portrétovať panovníka a členov jeho rodiny, postavili sa proti tomu Vincenzo Carducci a Eugenio Caxés. Situácia bola vyriešená konkurzom na tému Vyhnanie moriskov. Vyhral samozrejme Velázquez ako, podľa panovníka, najväčší novátor. Kráľ sa stal mecenášom sevillského maliara a financoval jeho dve cesty do Talianska. Filip IV. sa súčasne stal oporou jeho snáh o dosiahnutie šľachtických výsad a odbúraval prekážky, ktoré oddaľovali jeho prijatie do rádu sv. Jakuba. Velázquez ako protislužbu neváhal obetovať čas a zdravie ako konzervátor a dekoratér na kráľovskom dvore.
Zdroj: wikipedia.org