Dňa 3. mája 1843 zastihlo Jána Hollého veľké nešťastie

Dňa 3. mája 1843 zastihlo Jána Hollého veľké nešťastie. V susedstve fary vypukol oheň, ktorý celú dedinu i faru na popol obrátil, pri čom Hollý bol ťažko popálený, hlavne však na zraku poškodený tak, že neskôr celkom oslepol. — Rechtor s jedným človekom vyniesol ho pred kostol na stoličke. Tam sedel, až začala druhá strana horieť. Odtiaľ zaniesli ho do kostola, ale keď sa veža chytila, pribehli dnu Židia (podľa udania Maduničanov cudzí, v dedine perie skupujúci) a tí Hollého vytiahli z kostola. Hollý bol v nebezpečenstve udusenia, ale tam prítomný jazdecký kapitán rozkázal vojakom, aby ho vyniesli von z dediny, ale ešte pri kostole mu plameň ruku opálil. Fara zhorela, Hollý prišiel takrečeno o všetko, čo mal, zrak mu veľmi oslabol ani na nohy už veľmi nevládal, žiadal sa preto do penzie, ktorú i dostal. Prešiel bývať na Dobrú Vodu k farárovi Martinovi Lackovičovi.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 93)