Ďurko Langsfeld, sučiansky rodák. Keď 17. jan. 1849 bolo v Sučanoch verejné zhromaždenie, prehovorili na ňom zástupcovia SNR J. M. Hurban, Ľ. Štúr a domáci 23-ročný Ďurko Lansfeld, ktorý mal nemalú zásluhu na tom, že v Sučanoch sa prihlásilo 60 a v susedných Turanoch 70 slovenských dobrovoľníkov.
Narodil sa 16. októbra 1825 ako syn chudobného krajčíra. Začal študovať, no pre nedostatok financií štúdium predčasne ukončil. Pracoval ako učiteľ v Žabokrekoch pri Martine a v Martine. Keď sučiansky evanjelický farár Ondrej Hodža ako národovec bol uväznený v Bystrici, kázňami ho zastupoval Ďurko. V hodnosti poručíka slovenskej dobrovoľníckej armády si získal veľké uznanie pri obrane šútovskej úžiny proti maďarským vojskám. Na jar 1849 maďarské vojská získali prevahu nad rakúskymi, po boku ktorých bojovali aj slovenskí dobrovoľníci. Len z Turca ich bolo do 5000. V apríli 1849 maďarská vláda na čele s L. Kossuthom, ktorá neuznávala v Uhorsku iné národy okrem maďarského (jednotného uhorského), vyhlásila Habsburgovcov za zbavených uhorského trónu. Vtedy cisár František Jozef požiadal ruského cára Mikuláša I. o pomoc pri potlačení maďarského povstania. Slovenské dobrovoľnícke oddiely už vtedy neboli kompaktné, čiastočne sa rozpadli. Ruské expedičné oddiely postupovali dolu Oravou. Vtedy ustupujúcim maďarským jednotkám zahatali cestu v šútovskej úžine langsfeldovci.
Po rozpustení jeho jednotky sa Ďurko Langsfeld sprvoti skrýval v kľačianskych horách Krivánskej Malej Fatry, ale neskôr za poplatok v šope svojho ujca Čabjaka, barónovho hájnika. Keď sa ujec dozvedel, že za Langsfelda je vypísaná vysoká odmena, udal ho a maďarskí vojaci ho zajali. Spolu so sučianskym richtárom Gallom, notárom Chorváthom, prísažným Brveníkom a ďalšími aktívnymi účastníkmi ich odvliekli do Kremnice. Tam náhly súd odsúdil 22. júna 1849 Ďurka Langsfelda na smrť obesením, ostatných na palicovanie. Za nástup do maďarskej armády mu sľúbili život, on to však so slovami, uvedenými v úvode článku, odmietol. Obesili ho na hrade humna. V tom čase už ruské vojská vstupovali do Turca a hnali maďarské vojská na juh. Maďari kapitulovali po bitke pri Világoši 13. augusta 1849.
Napriek predchádzajúcim sľubom rakúskeho panovníka nasledovalo sklamanie predstaviteľov Slovákov, pretože panovník svoje sľuby nesplnil a slovenský národ ostal napospas ešte krutejšiemu maďarskému zaobchádzaniu.
Svedectvo neskoršieho kremnického kronikára Pavla Križku (inak známy aj ako zakladateľ prvého slovenského filatelistického spolku Album) o smrti Ďurka Langsfelda
uvádza vo svojom životopise Ján Francisci
(inak známy aj ako objekt Bohúňovho obrazu J. Francisci ako dobrovoľník)
Z listu Ľudovíta Štúra Jozefovi M. Hurbanovi