Dušan Makovický doviedol so sebou svojho priateľa a kolegu - medika Bencúra

Dušan Makovický, známy u Sokolovcov v Prahe už predtým, doviedol čoskoro po Novom roku 1887 sebou svojho priateľa a kolegu - medika Bencúra, podľa výzoru od seba staršieho, bradatého muža, prostrednej výšky, ale v ramenách rozrasteného, že činil dojem človeka už usadlého. Sokolovci ho uvítali srdečne ako Slováka a priateľa Makovického a dosť. Až v nastavšom rozhovore spomenul Makovický, akoby mimochodom:

„Tu môj priateľ Kukučin.“

„Jak jste pojmenoval svého přítele?“, skočila mu do reči Vilma Sokolová.

„Bencúr — Martin Kukučin“, nevinne odpovedal Dušan, ale sa pritom na slečnu Vilmu s potuteľným úsmevom podíval. Tá doliehala s otázkou:

„Martin Kukučin, váš slovenský spisovateľ?“

„Hej — tak ho prezývajú“, usmieval sa Makovický.

Na to nastalo nové potriasanie rúk a nové, srdečné vítanie.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 75-76)