Dušan Samuel Jurkovič sa narodil
23. augusta 1868 sa v Turej Lúke narodil Dušan Samuel Jurkovič, slovenský architekt. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča. Zomrel 21. decembra 1947 v Bratislava. Pochovaný je v Brezovej pod Bradlom.
Na prelome 19. a 20. storočia vo všetkých európskych centrách architektúry vznikala nová vlna tvorby, ktorá prekonávala všetky zažité formy ako historizmus či jednotvárny eklektizmus. Nové smery sa uberali rozmanitými smermi a reflektovali, či už romantické ale i racionálne predstavy o bývaní a všetkom čo s tým súvisí. Snáď najvýraznejšia sa stáva záľuba v tradícii, detailoch a ornamente z nej vychádzajúcimi. Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.
V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.
Počas rokov 1892-95 pokračoval v započatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku.
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštále, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.
V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnenskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia „Pustevne v Radhošti“. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Městě nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883-1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.
Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom „Práce lidu našeho“, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnenskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.
Návrat na Slovensko a mohyla na Bradle
Po vzniku Československej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko na to začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.
V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 1930 až 1935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Euroópe.
Lanová dráha Tatranská Lomnica-Lomnický štít
V tridsiatych rokoch sa Dušan Jurkovič stretol so špecifickou výzvou – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestnenému v mimoriadne náročných podmienkach, keď sa v rokoch 1936–1937 riešili projekty staníc lanovej dráhy na Lomnický štít.
II. svetová vojna a povojnové obdobie
K jeho 70. narodeninám usporiadala Umelecká beseda slovenská veľkú výstavu jeho celoživotného diela. Počas druhej svetovej vojny aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pre pamätníky. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. V tom istom roku ešte stihol vydať publikáciu „Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov“.
Zomiera 21. decembra 1947 v Bratislave. O necelý rok neskôr boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom.
In memoriam mu bol udelený Rád T. G. Masaryka I. Triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Za mohylu na Bradle vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Československej akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).
Dielo
1891:
kostol sv. Cyrila a Metoda v Bratřejove
1892
Valašská izba- Národopisná výstava vo Vsetíne
Nová Radnica vo Vsetíne
1893
Valašská a Čičmanská zádruha, Oravský dom – Narodopisná českoslovanská výstava v Prahe
1896
Občanská záložna vo Vsetíne
Rozhľadna na vrchu Brňov (návrh)
1900
Stavba a zariadenie vily na Rezku pre R. Bartelmusa
1902
Kúpele Luhačovice, regulačný plán Luhačovíc
Kaviareň A. Polenka v Brne (návrh)
Vila j. Pospíšila, Brno
Rodinný dom J. Bartoňa, Královo pole
1904
Spolkový dom v Skalici
Penzionát Vesna v Brne
Výstavná vitrína pre Londýn
Nábytok pre dr. J. Jeništu
Adaptácia vily a továrne j. Martinovského, Borovnice na Morave (návrh)
1905
obecný dom v Hospozíne (návrh)
Sv. Hostýn:prestavba kaplnky (návrh)
Hotel Luhačovice (návrh)
1906
Kúpele Luhačovice
Vila Dušana Jurkoviča
Obchodný dom j.Patrného, Jaroměře (návrh)
1907
Vila F. Nováka, Luhačovice
Hronov nad Mětují, návrhy typizovaných rodinných domov
Dom B. Němcovej, Jičín
1908
Kúpele Luhačovice, druhý kupeľný dom
Hostinec j. Vlka, Kuřim u Brna
Nájomný dom B. Škardu v Brne
1909
Molitorov, Zámok j. Veselého prestavba
Nové město nad Mětují, Zámok J. Bartoňa
Mestská elektráreň, Boskovice
1910
Sirotinec, Modra
Hostinec a spolkový dom, Brezová pod Bradlom
1912
Chata s rozhľadňou na vrchu Dobrošov
1916
Vojenské cintoríny a pamätníky
Útulňa invalidov na Magure (návrh)
1920
Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave
1921
Mohyla na mieste pádu lietadla gen. Dr. M. R. Štefánika, Ivanka pri Dunaji
1922
Zámok vo Zvolene – sídlo župného úradu (návrh)
1923
Rodinné domy aj vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava
1925
Stavebný projekt Mohyla M. R. Štefánika na Bradle
Štefánikov ústav sociálnej starostlivosti, Martin
1928
Mohyla na Bradle realizácia
Pomník J. Jenistu, Praha
1928
Činžovné domy a vily - Legionárske stavebné družstvo - Bratislava - Ursínyho
1929
Sanatórium MUDr. Karola Kocha , Partizánska (Bratislava)
1932
Typové rodinné domy z dreva (návrh na 5 typov)
1933
Pamätník obetiam I. svetovej vojny, Becherov
1934
Škola s oceľovou konštrukciou
Administratívna budova firmy na káble, Bratislava
1936
Pavlačový bytový dom, Považská Bystrica
1937
Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
1938
Epidemiologická nemocnica v Bratislave (návrh pre užšiu súťaž)
1939
Pomník Ľudovíta Štúra v Modre
1940
Úprava budovy Energoprojektov Bratislave
Mauzóleum padlým na bojisku druhej svetovej vojny (návrh)
1941
Úprava Slovenskej hypotečnej banky v Bratislave
Prístavba kartonážnej fabriky Tekla, Skalica
1942
Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
Prestavba tehelne , Stará Turá
Adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica
1943
Rodinný dom v Bratislave
Náhrobok M. J. Hurbana, Modra
1944
Cintorín, Brezová pod Bradlom
1945
Hospodárska usadlosť do 8 ha
Typové rodinné domy z tehliarskych výrobkov
1947
Kultúrny dom , Čierny Balog
Pamätník slovenského národného povstania, Kremnička
Úprava mohyly na Bradle
Hrobka dr. M. Hodžu, Martin (návrh)
Zdroj: wikipedia.org
https://www.jurkovic.cz/