Dušan Samuel Jurkovič zomrel
21. decembra 1947 v Bratislave zomrel Dušan Samuel Jurkovič (pochovaný v Brezovej pod Bradlom), slovenský architekt. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča. Narodil sa 23. augusta 1868 v Turej Lúke.
Na prelome 19. a 20. storočia vo všetkých európskych centrách architektúry vznikala nová vlna tvorby, ktorá prekonávala všetky zažité formy ako historizmus či jednotvárny eklektizmus. Nové smery sa uberali rozmanitými smermi a reflektovali, či už romantické ale i racionálne predstavy o bývaní a všetkom čo s tým súvisí. Snáď najvýraznejšia sa stáva záľuba v tradícii, detailoch a ornamente z nej vychádzajúcimi. Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.
V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.
Počas rokov 1892-95 pokračoval v započatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku.
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštále, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.
V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnenskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia „Pustevne v Radhošti“. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Městě nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883-1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.
Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom „Práce lidu našeho“, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnenskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.
Návrat na Slovensko a mohyla na Bradle
Po vzniku Československej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko na to začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.
V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 1930 až 1935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Euroópe.
Lanová dráha Tatranská Lomnica-Lomnický štít
V tridsiatych rokoch sa Dušan Jurkovič stretol so špecifickou výzvou – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestnenému v mimoriadne náročných podmienkach, keď sa v rokoch 1936–1937 riešili projekty staníc lanovej dráhy na Lomnický štít.
II. svetová vojna a povojnové obdobie
K jeho 70. narodeninám usporiadala Umelecká beseda slovenská veľkú výstavu jeho celoživotného diela. Počas druhej svetovej vojny aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pre pamätníky. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. V tom istom roku ešte stihol vydať publikáciu „Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov“.
Zomiera 21. decembra 1947 v Bratislave. O necelý rok neskôr boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom.
In memoriam mu bol udelený Rád T. G. Masaryka I. Triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Za mohylu na Bradle vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Československej akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).
Zdroj: wikipedia.org