Emil Boleslav Lukáč zomrel

14. septembra 1979 v Bratislave zomrel Emil Boleslav Lukáč, slovenský básnik, prekladateľ, evanjelický kňaz a učiteľ; výrazný predstaviteľ básnického neosymbolizmu. Narodil sa 1. novembra 1900 v Hodruši-Hámroch.

Prvé verše začal písať už počas štúdií v Bratislave. V tomto období napísal prvé verše, ale tiež prekladal z modernej francúzskej (Charles Baudelaire) a maďarskej (Endre Ady) poézie, neskôr sa venoval tiež prekladom z nemeckej, orientálnej, ruskej a anglickej literatúry. Okrem prekladom a vlastnej tvorby sa tiež venoval posudzovaniu, opravovaniu a korigovaniu tvorby mladších slovenských spisovateľov, pričom často krát publikoval mnohé ich prvotiny.

Okrem písania poézie sa venoval i publicistike, kde uverejňoval svoje drobné články, komentáre, recenzie, ale i rozsiahlejšie state a štúdie z oblasti literatúry, sociálnej sféry, či k filozoficko-náboženskej a politickej problematike. Ako nemanželské dieťa sa vedel vciťovať do bôľov a smútkov iných ľudí, preto mu ostal najbližší symbolizmus a najbezpečnejšou istotou mu bol domov. Svojou tvorbou sa stal vedúcim predstaviteľom neosymbolizmu v slovenskej medzivojnovej poézii. Bol ovplyvnený hlbokým kresťanským presvedčením, ale tiež priateľstvom so slovenským spisovateľom Vladimírom Royom; zo starších autorov ho ovplyvnila najmä tvorba Pavla O. Hviezdoslava či Martina Rázusa.

V roku 1936 sa stal organizátorom I. kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. Po roku 1948 padol do nemilosti a do poézie sa vrátil až v polovici 60. rokov. Napriek tomu mu bol v roku 1976 udelený titul zaslúžilý umelec.

Tri obelisky /Rázus, Lukáč, Rúfus/je názov dokumentárneho filmu STV Bratislava o tvorbe troch významných slovenských spisovateľov /scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko, 1999/.

Dielo:

• 1922 – Spoveď
• 1925 – Dunaj a Seina je druhá zbierka neosymbolistického básnika Emila Boleslava Lukáča. Vracia sa do čias štúdií v Paríži. Básne sú postavené na konfrontácií domova a sveta. Porovnáva rodnú Hodrušu s Parížom. Cudzina pôsobí nepriateľsky, nehostinne, zatiaľ čo domovina je mravnou silou a istotou. Bližší mu je dedinský spôsob života. Signálnou básňou zbierky je Hnus z veľkomesta (z lat. Taedium urbis).
• 1926 – Hymny k sláve Hosudarovej
• 1928 – O láske neláskavej: O diele:

Zdroj: wikipedia.org