Erich Fromm zomrel
18. marca 1980 zomrel Erich Fromm, nemecko-americký psychoanalytik, sociológ a filozof, predstaviteľ neofreudizmu, dialektický humanista, ktorý sa zameral na človeka bojujúceho o slobodu a dôstojnosť. Pôvodne predstaviteľ frankfurtskej školy. Narodil sa 23. marca 1900.
Východiská
Vychádza z troch základných zdrojov (no svoje východiská veľmi často podroboval analýze a následne i kritike):
freudovská psychoanalýza - ako psychoanalitik vychádzal predovšetkým z myšlienok Freuda (i Junga), zároveň tieto myšlienky hodnotil kriticky; nesúhlasne sa stavia k Freudovmu mechanistickému chápaniu človeka, ktorý v jeho poňatí nie je poháňaný iba svojimi fyziologickými potrebami a inštinktami
humanizmus - jeho humanisticky orientovaný človek sa vyznačuje orientáciou k dobru a ochotou a schopnosťou sebazdokonaľovať a túžbou dospieť k optimálnemu stavu ľudskosti (pri rozvíjaní svojho humanistického stanoviska sa opiera aj o východné filozofie, predovšetkým o budhizmus a zen-budhizmus)
marxistická filozofia - je kritikom spoločnosti, založenej na neľútostnom trhovom hospodárstve, na manipulácii reklamou a orientáciou na konzumný spôsob života, odmieta však materialistické, stalinistické a dogmatické znaky marxizmu
Teória
- zaviedol pojmy produktívneho a non-produktívneho charakteru
- zameral sa na potrebu lásky a súvislosti
- rozpracoval problém hodnôt, oidipovský komplex
- psychológiu chápe (v súvislosti s marxizmom) ako sociopsychologickú antropológiu
Produktívne a non-produktívne správanie sa
Erich Fromm zaviedol teóriu, ktorá ľudské správanie skúma z hľadiska produktivity správania sa. Túto teóriu napokon aj v roku 1957 prostredníctvom podrobných interview, testov (ROR a TAT) experimentálne overil v Mexiku.
Opustil Freudov biologizmus a priblížil sa antropologickému psychologizmu a čiastočne existencializmu. Venoval sa hlavne mechanizmom vzájomného pôsobenia psychológie a spoločenských činiteľov v procese formovania osobnosti. Spojitosť medzi psychikou jedinca a sociálnou štruktúrou vyjadril koncepciou sociálneho charakteru. V tejto koncepcii popisuje spôsoby, ktorými sa človek vzťahuje k okolitému svetu. Toto vzťahovanie podľa Fromma prebieha v dvoch líniách:
1) asimilácia – získavanie a osvojenie vecí
2) socializácia – vytváranie vzťahov k ľuďom a k sebe samému.
Na základe orientácie produktívnych osobností vytvoril 4 charakterové typy produktívnych osobností (produktívna orientácia vo Frommovom poňatí umožňuje tvorivú prácu, zrelú lásku a rozumné myslenie. Človek tohoto charakteru je kreatívny, harmonicky využíva svoje schopnosti a talent v interakcii s okolím.
akceptujúci (akceptujúci a zodpovedný)
zachovávajúci (expanduje do nových oblastí, rozširuje svoj vplyv)
výnosný (uskutočňuje výnosné aktivity a tým prospieva i iným)
vymieňajúci (svoje správanie prispôsobuje rôznym potrebám svojich partnerov)
a non-produktívne osobností rozlíšil na charaktery:
receptívny (konzumný, záujmy a priania sú určované zvonku)
zhromažďujúci (obklopujem sa vecami, aby som sa cítil bezpečne, zhromažďovanie majetku, citov a pod.
vykorisťujúci (egoizmus, ostatných ľudí vníma ako prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa)
trhový (tržná orientácia: rozvíjam svoje vlastnosti, ktoré sú ekonomicky využiteľné, svoje okolie i sám seba posudzujem z hľadiska tržnej hodnoty)
Poruchy asimilácie sa prejavujú ako neproduktívne charaktery. Vznikajú tým, že človek v konflikte medzi vládnúcimi normami a individuálnymi snahami „vytesňuje“ emócie strachu ako nezlučiteľné rysy do nevedomia, čím vznikajú rôzne formy „sebaodcudzenia“ človeka, ktoré sú obzvlášť časté v západnej spoločnosti s jej odcudzenou výrobou a konzumnou spoločnosťou.
Frommov model humanistickej spoločnosti
Je predstaviteľom kritickej (alebo kriticko-dialektickej alebo ľavicovo sociálnej alebo neomarxistickej) politologickej školy, ktorá sa zaoberá sociálnymi a ekonomickými rámcovými podmienkami politiky a vychádza z toho, že sociálna realita je výsledkom dejinného procesu, ktorý možno vysvetliť iba historicky.
Kapitalizmus Fromm kritizoval ako „chorú iracionálnu spoločnosť“. Navrhoval prevýchovu amerického národa pomocou „sociálnej terapie“.
Podobne ako Adler má víziu spoločnosti ako spolupracujúceho spoločenstva. Z pozícií nadtriedneho humanizmu obhajoval tzv. „humanisticko-komunitný socializmus“, v ktorej človek sa k človeku vzťahuje s láskou, žije s ostatnými členmi spoločnosti v bratstve a solidarite (človek získava význam „byť sám sebou“ a tvoriť). Spoločnosť je riadená "humanistickým manažmentom", čo znamená, že v tejto spoločnosti každý jej člen má aktívny podiel na vládnutí.
Umenie milovať
Jedným z vrcholov jeho tvorby je jeho svetoznáme dielo Umenie milovať, dielo preložené do 40-tych jazykov, v ktorom skúma, ako si uchovať v modernom svete integritu ľudského vedomia a ľudského subjektu. Podľa Fromma, ľudská podstata síce nemusela vzniknúť bezpodmienečne prostredníctvom lásky, ale bez lásky by sme si ju neboli schopní udržať. Lásku Erich Fromm považuje za základnú podmienku ľudskej existencie a vníma ju ako odpoveď na základné otázky ľudského bytia. Tvrdí, že človek vo všetkých historických dobách i kultúrach musí zodpovedať základnú otázku: ako prekonať oddelenosť a ako uskutočniť zjednotenie. Podľa Fromma je ľudskou úlohou a výzvou prekonať požiadavky vlastného života, tak splynúť s vesmírom. V detskom veku ľudstva sa človek cíti byť zjednotený s prírodou. Zem, rastliny, zvieratá, to všetko je svetom človeka.
Sloboda
Ďalšou dôležitou témou Frommových diel je cesta ľudstva ku slobode i unikanie pred touto slobodou. Jednou z foriem úniku pred slobodou sú autoritárske tendencie – snaha o ovládanie druhých ľudí (vo Frommovej terminológii sadizmus), či naopak podrobovanie sa (masochizmus).
Zdroj: wikipedia.org