ROMANTIZMUS VO SVETOVEJ LITERATÚRE

PREROMANTIZMUS (sentimentalizmus)

Veľká francúzska revolúcia, rozpad feudalizmu – heslo „sloboda-rovnosť-bratstvo“ – toto heslo sa nenaplnilo, realita bola iná. Jednotlivec sa cítil v spoločnosti neslobodný, stráca istotu, je osamelý.

Znaky:

• Sentimentalizmus - prehnaná citovosť: odklon od racionalizmu, vzťah k prírode,
• Nový hrdina: precitlivený, tragický, túži po slobode; únik z reality do ideálneho sveta.
• Autoštylizácia: autori sa stotožňujú s postavou,
• Žánrový a druhový synkretizmus: narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami.
• konflikt romantizmu spočíva v rozpore medzi snom a realitou a uplatňuje sa tu „harmónia kontrastov“ (napr. krása a ošklivosť),
• tragizmus, historizmus - obracanie sa na témy z minulosti, titanizmus - snaha o veľký čin,

JEAN JACQUES  ROUSSEAU => človek je v podstate dobrý, ale kazí ho civilizácia, preto hlásal návrat k => Emil alebo O výchove

Preromantická vlna v Nemecku - hnutie Sturm und Drang:

JOHANN WOLFGANG GOETHE  Utrpenie mladého Werthera:

• sentimentálno-psychologický román, písaný v listoch, ktoré píše mladý maliar Werther svojmu priateľovi Viliamovi o nešťastnej láske k Lotte, snúbenici jeho priateľa Alberta. Werther vie, že sa nemôže uchádzať o Lottinu lásku, pretože patrí inému.
• spácha samovraždu => nedokáže nájsť východisko zo svojej nešťastnej  lásky
• nejde iba o tragédiu nešťastnej lásky => Goethe spojil osobný ľúbostný konflikt s obrazom spoločenských problémov. Werther je nadaný mladý muž meštianskeho pôvodu, ktorý nestroskotá len na nešťastnej láske, ale aj na stiesňujúcich spoločenských pomeroch. Jeho dobrovoľná smrť sa stáva sociálnym protestom.

Faust: je vrcholným Goetheho dielom - veršovaná dráma. Učenec Faust v túžbe po poznaní upíše svoju dušu diablovi Mefistofelovi, ktorý sa zaviaže splniť všetky jeho priania. Faust sa najskôr pokúša uspokojiť svoje vlastné túžby, tie však prinášajú iným iba utrpenie. Ku koncu života sa rozhodne vysušiť bažinatú krajinu a vytvoriť tak kraj hojnosti => oslava večnej ľudskú nespokojnosti, hľadanie zmyslu života. Človek dosiahnuť šťastie, ak urobí šťastnými iných.

FRIEDRICH SCHILLER: vyjadril túžbu po národnej i osobnej slobode a odpor voči tyranii.

Zbojníci: dráma; Hra Úklady a láska

Dráma Wilhelm Tell zobrazuje boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14. storočí a vyzýva do boja za slobodu.

EURÓPSKE ROMANTICKÉ LITERATÚRY

znaky: individualizmus, subjektivizmus, modernizmus

Základný konflikt romantizmu:

• rozpor medzi snom (ideálom) a skutočnosťou (realitou)
• rozpor medzi jednotlivcom a spoločnosťou
• uplatňuje sa harmónia kontrastov (fyzicky znetvorený Quasimodo ma dobrú dušu)

Romantický hrdina – je človek túžiaci po plnom živote a láske, je v ustavičnom rozpore so spoločnosťou, túži uskutočniť veľké ideály a zvyčajne končí tragicky. Najčastejšie je to zbojník, väzeň, pustovník, žobrák... tzv. vydedenec spoločnosti. Zmietajú ním silné vášne, Autor sa s postavou stotožňuje – autoštylizácia básnika. Je silným jedincom.

Témy nachádzajú spisovatelia najčastejšie v minulosti, ale zobrazujú i súčasnosť.

Hlavným lit. druhom sa stáva lyrika - najlepšie umožňuje vyjadriť vnútorné pocity básnika. Pestuje sa však aj epika a lyricko-epické útvary - balada a básnická poviedka.

ANGLICKÝ ROMANTIZMUS

George Gordon Byron

Childe Haroldova púť: romantický epos s autobiografickými prvkami => Harold je intelektuál, nevie sa zmieriť so svojím osudom, protestuje proti tyranii a bezpráviu

Percy Bysshe Shelley: spájaný s „titanizmom“ – vzdor proti osudu a vyššej moci

Odpútaný Prometeus: básnická dráma, oživil antickú báj o Prometeovi, ktorý sa vzoprel bohom a dal ľuďom oheň => viera vo víťazstvo dobra nad zlom a ľudí nad tyranmi

FRANCÚZSKY ROMANTIZMUS

Victor Hugo

Chrám Matky Božej v Paríži: román, príbeh o škaredom ale dobrom Quasimodovi, krásnej Esmeralde a pokryteckom kňazovi Frollovi; zachytáva život spoločenských vrstiev v stredovekom Paríži (bieda ľudí vs. zákernosť aristokracie a cirkvi) – dôležité sú kontrasty

DEJ: Fyzicky škaredý ale duševne ušľachtilý zvonár chrámu Quasimodo tajne miluje cigánku Esmeraldu. Tá sa priznala k zločinu, ktorý nespáchala a je odsúdená na smrť. Zachráni ju kňaz Frollo, ktorý ju miluje. Ona ho nechce a tak ju vydáva smrti. Quasimodo zhodí Frolla z chrámovej veže a umiera objímajúc mŕtvu Esmeraldu. (podnetom na napísanie bolo slovo „osud“ ktoré Hugo našiel napísané na stene vo veži)

Bedári: románová skladba, osudy trestanca Jeana Valjeana; zápas s nespravodlivosťou zákonov

NEMECKÝ ROMANTIZMUS

Heinrich Heine: Kniha piesní najznámejšia skladba Lorelei

Jakub a Wilhelm Grimmovci - zberatelia nemeckých ľudových rozprávok.

RUSKÝ ROMANTIZMUS

Alexander Sergejevič Puškin

Eugen Onegin - filozoficko - spoločensko-ľúbostný román:

Kapitánova dcéra -  historická próza, opisuje Pugačovove povstanie: opisuje ho ako dobrého veliteľa a spravodlivého človeka, nepriateľa šľachty a ochrancu ľudu; povstanie je potlačené a Pugačova popravia; autor sympatizuje s ľuďmi a ich bojom za slobodu

AMERICKÝ ROMANTIZMUS

Edgar Allan Poe: majster krátkej poviedky, zakladateľ detektívnej novely; atmosféra hrôzy a tajomna, používanie symbolov, považovaný za predchodcu hororov

• báseň aj próza vzniká rozumovou úvahou, nie náhodou inšpiráciou

Havran: téma smrti Lenory, posol smrti v podobe havrana; smútok ako základ krásna

Vraždy na ulici Morgue - det. poviedka, detektív na dôchodku Dupin

Jama a kyvadlo, Zánik domu Usherovcov, Tell-tale heart

ČESKÝ ROMANTIZMUS

Karel Jaromír Erben - Kytice - zbierka 13 básní, balady o morálke a spoločnosti

Karel Hynek Mácha - Máj: lyrickoepická báseň

Božena Nemcová – Babička, V zámku a v podzámčí

POĽSKÝ ROMANTIZMUS - Adam Mickiewicz

MAĎARSKÝ ROMANTIZMUS - Sándor Petofi

3. FÁZA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO OBRODENIA:

Až tejto generácii vzdelancov, národovcov sa podarilo prekonať jazykovú a náboženskú roztrieštenosť Slovákov. Zamerala sa na sociálne pozdvihnutie ľudových vrstiev. Od bernolákovcov prijala ideu národnej svojbytnosti Slovákov a kodifikovala nový spisovný jazyk.

NAJVÝZNAMNEJŠÍ PREDSTAVITELIA: Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Samo Chalupka, Ján Botto, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban,

Delenie slovenského literárneho romantizmu:

a)   1835-1843 – nástup romantizmu a začiatok štúrovského hnutia,

b)   1843-1848 – Začína kodifikáciou Štúrovej slovenčiny a končí revolúciou,

c)    Po r. 1848: doznievanie romantizmu  a literatúra matičného obdobia. 50. - 70 roky 19. stor.

ZNAKY SLOVENSKEJ ROMANTICKEJ LITERATÚRY:

• láska k vlasti prevažuje nad osobnými citmi, subjektivita je potláčaná,
• odklon od rozumu, návrat k citom, iracionalizmus,
• využíva sa národný a ľudový jazyk,
• vplyv ľudovej slovesnosti, záujem o slovenský ľud, prírodu a námety z minulosti,
• druhový a žánrový synkretizmus - lyricko-epické útvary (balada),
• hlavný literárny druh – lyrika (prevaha poézie nad prózou),
• žánre: balada, lyricko-epicko-reflexívna skladba, povesti, pieseň, básn. poviedka
• sylabický veršový systém:

a) izosylabizmus – verše majú rovnaký počet slabík,

b) dieréza – intonačná prestávka, ktorá delí každý verš na dve polovice,

c) združený rým,

d) rytmicko - syntaktický paralelizmus: jeden verš = jedna veta).

KONFLIKTY ROMANTIZMU: sen (ideál) X skutočnosť (realita); jednotlivec X spoločnosť; harmónia kontrastov.

HRDINOVIA:

• výnimočný človek ľudového pôvodu (zbojník, pútnik), osamelý, ovládaný vášňami, tajuplný (nepochopený vonkajším svetom),
• chce vykonať romantický čin, pri uskutočnení svojho ideálu však väčšinou zomiera,
• autoštylizácia básnika: stotožnenie autora s postavou,
• 2 TYPY HRDINU V SLOVENSKEJ ROMANTICKEJ LITERATÚRE:

a) kolektívny hrdina: S. Chalupka – Mor ho!, Kráľohorská,

b) individuálny hrdina: J. Kráľ -  Zakliata panna vo váhu a divný Janko.

SAMO  CHALUPKA

Najstarší zo štúrovcov. Narodil sa v Hornej Lehote, študoval na bratislavskom lýceu, zúčastnil sa na poľskom  povstaní proti ruskému cárovi (1830), od r. 1840 do smrti farár v Hornej Lehote.

3 TEMATICKÉ OBLASTI:

1. Jánošíkovská tematika: Likavský vezeň, Kráľohorská,
2. Protiturecká tematika: Turčín Poničan, Boj pri Jelšave, Branko,
3. Hrdinská téma: boj za slobodu, vzbura – tiež využíva historickú problematiku – Mor ho!.

MOR HO!: lyricko – epicko - reflexívna báseň.

Vyjadruje vrúcnu láskou k vlasti a presvedčenie, národu pomôže len rozhodný čin.

Námet: Šafárikove Dejiny slovanskej reči a literatúry - boj Sarmatov proti rímskej presile v 4. stor.

Dej: Slovenskí junáci prišli ponúknuť mier rímskemu cisárovi, ten ponuku odmieta s vyhrážkou, že zotročí celý národ. V boji proti presile všetci padli, sú však morálni víťazi..

Konflikt: družina slovenských junákov  X rímsky cisár

                slovenský národ X vládna moc (Rakúsko – Uhorská monarchia)

Architektonika: sylabický veršový systém, 13 slabičný verš, polverš po 6 slabike, združený rým

Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia, 13 slabík, 6 polverš

• kolektívny – družina slovenských junákov,
• individálno – kolektívny rímsky cár (zastupuje zotročovateľov, teda viacerých)

Priestor: dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor

JANKO KRÁĽ

prezývka „divný Janko - samotár, vlastenec, najrevolučnejší spomedzi štúrovcov.

nespokojnosť so svetom a blízky vzťah k ľudu

subjektivizácia - úvahy a duševné stavy postáv zatláčajú dej do úzadia,

Hrdinovia - ustavičný rozpor medzi ideálom a skutočnosťou, túžia po veľkom čine.

ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO: balada

Architektonika: 3 časti: sylabický veršový systém

1. časť (subjektivizovaná) – ÚVOD: 13 slabičný verš, dieréza po 7. slabike, kombinuje sa tu združený, striedavý a prerývaný rým,

2. časť (balada ľudového typu) – BALADA:  7 a 8 slabičný verš, dieréza po 4. slabike, prerývaný rým (abcb),

3. časť ZÁVER-EPILÓG: 12 slabičný verš, dieréza po 6. slabike, združený rým.

Kompozičný postup: rámcová kompozícia – príbeh o zakliatej panne je vložený do stredu textu.

Konflikt: ideál X skutočnosť.

Rozprávač:

• 1. strofa 1. časti: autor = rozprávač - 1. os. sg, osobná spoveď romantického samotára
• 2. – 4. strofa 1. časti: 3. osoba – rozprávač nie je postavou
• 2. časť: rozprávač nie je postavou - 3. os. – vychádza z ľudovej povesti o zakliatej panne (napoly žena, napoly ryba),  ktorá sa na Vstúpenie zjavuje vo Váhu, vyslobodiť ju môže len ten, kto si oblečie naopak šaty a skočí do Váhu, odkliata panna mu vyplatí všetko v striebre a zlate, Janko umiera lebo si neprevrátil múď (vrecko na tabak),
• 3. časť: rozprávačom sa po 5. verši stáva pastierik - 1. osoba – zvestovanie pastierika - Janko je mŕtvy (rozprávač je fyzicky prítomný v texte, ale nie je postavou)

Postavy:

• Lyrické – lyrický (autor) - životné pocity, vzťah k domovu, vlasti.
• Epické - divný Janko (autoštylizácia autora) – proti konvenciám a zlu, je sám, nespokojný

Symbolika (alegória): Zakliata panna – Slovensko, ľud; divný Janko – Janko Kráľ, štúrovci

Priestor: kraj, dedinka pri Váhu

BALADY - Zverbovaný, Zabitý, Kríž a čiapka, Kvet,  Bezbožné  dievky,  Skamenelý,  Pán  v  tŕní.

JÁN BOTTO

Žltá ľalia, Ctibor a Margita a Besná – balady

SMRŤ JÁNOŠÍKOVA:

Vznik diela: vznik v r. 1862 - najväčší národný a sociálny útlak (Bachov absolutizmus).

Literárny druh: lyricko – epická skladba; Žáner: baladická básnická skladba

Téma: jánošíkovský revolučný odkaz => neopisuje Jánošíkov život, ale jeho zlapanie, väznenie, reflexie o svojom osude, o osude národa a popravu Jánošíka a jej odozvu medzi ľudom

Skladba má alegorický ráz - pocity sklamania štúrovskej generácie po revolúcii - SLOBODA JE PRE ČLOVEKA TOU NAJVYŠŠOU HODNOTOU.

Romantická scéna umierania mladého človeka.

Konflikt: sen (Jánošík sníva krásny sen o slobode) X skutočnosť (nesloboda, Jánošík vo vezení – slovenský národ vo vezení)

Postavy: Jánošík, Gajdošík – hlavné postavy

• Jánošík= v prvých dvoch spevoch je predstaviteľom protifeudálneho odboja a postavou ľudovej slovesnosti, v 4. speve sa mení na romantického hrdinu, v 5. speve sa mení na bojovníka za práva slovenského národa (všetko čo Jánošík hovorí v 5. speve sú slová štúrovcov), v 9. speve sa stáva alegorickou postavou
• Jánošíkova milá: po rozlúčke s Jánošíkom sa rozhodne utopiť sa
• Družina: Jánošík so svojou družinou býva ukrytý v horách.
• V poslednom speve= rusalky, víly, tanečnice, svadobníci, svat, družba.

Rozprávač: 3. osoba – nie je hlavnou postavou

Čas a priestor: okolie Kráľovej holi, 16. storočie

Architektonika:  predspev + 9 spevov

           13-slabičný sylabický veršový systém (dieréza po 7. Slabike), združený rým (aabb).

Kompozičné postupy: kontrastný princíp, retrospektívny princíp, asociačný postup,

Kontrasty: tragickosť - hrdinskosť, sloboda – nesloboda, bezprávie

Symboly:

• V a t r a - symbol slobody (horí veľkým plameňom, na konci dohorieva, keď Jánošíka lapia a odvedú) - sklamanie z revolúcie v r. 1848/49,
• D i e v č i n a - duša ľudu sa prichádza rozlúčiť s Jánošíkom - prekrásna svadobná pieseň o spojení „bielej dievčiny“ s D u n a j o m, ktorý predstavuje vlasť.,
• J á n o š í k - symbol boja proti utláčaniu a neprávosti,
• K r á ľ o v n á  v í l -  symbolizuje slobodu, ktorú sa Slovania pokúšajú dosiahnuť.

Jazyk: prvky humoru, absurdity, ľudových a nárečových prvkov

• 1. spev: Jánošík je vykreslený ako ľudový hrdina (aj v2. speve). Hôrni chlapci sedia pri vatre, spomínajú na slávne časy.
• 2. spev. Zlapanie Jánošíka podobne ako v ľudových povestiach - vďaka zrade.
• 3. spev Jánošík je pasívna postava: dieťa prírody je vo väzení. Je noc, pochmúrna atmosféra, vládne nesloboda. K čiernej veži prichádza duša ľudu a lúči sa s Jánošíkom.
• 4. speve Predsmrtné úvahy Jánošíka, sen o mladosti a slobode. Myseľ je voľná aj vo väzení.
• 5. spev Uvedomuje si svoje neslobodné postavenie a uvažuje o slobode. Svitá, avšak pre Jánošíka svitá na smrť. Jánošík hovorí za celú štúrovskú generáciu. V tomto speve stelesňuje bojovníka za práva slovenského národa.
• 6. spev Smutná nálada cesty na popravisko. Zdôrazňuje ju obraz pochmúrnej prírody, ktorá cíti tragickosť situácie. Kňaz vyzýva Jánošíka k modlitbe. On odmieta.
• 7. spev Jánošíková poprava. Jánošíkova duša blúdi po rodnom kraji.
• 8. spev vykresľuje Slovensko ako zakliatu krajinu. Ľud si rozpráva o Jánošíkovi povesti. Motív zložených čakajúcich rúk je symbolom pasivity.
• 9. spev - Zjavenie: Jánošík (alegorická postava) sa žení s kráľovnou víl (symbol slobody). Jánošík celkom neumrel, jeho odkaz znova ožije v ľude.