Fr. V. Sasinek odišiel r. 1844 do Solnoku do gymnázia

Fr. V. Sasinek odišiel r. 1844 do Solnoku do gymnázia. O tamejšom pobyte vypravuje sám zaujímavú epizódu: „Býval som u hotoviteľa búnd Vietorisza. Ked sa blížil polrok, vypovedal mi, čo som rád prijal, lebo nebol som spokojný s jedlom. Školský polrok zatváral sa skúškami a slávnostným čítaním klasifikácie. Pri tej príležitosti predniesol som báseň „Plač matky nad hrobom dieťaťa“ po maďarsky a spolu v preklade latinskom, s takým výsledkom, že prítomné obecenstvo sa rozplakalo ... Prítomná bola i moja gazdiná. Ja som bol prvý, a teda, keď moje meno bolo prečítané a hlučné trúby vydaly fanfáry, gazdiná bola celá duchom vytržená. Nielen že odvolala vypovedanie, ale sľúbila všetko možné k môjmu uspokojeniu; ba bola hotová upustiť i z platu, len aby som neodchádzal a ich odchodom svojím nezahanbil“.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 94)