François Mauriac zomrel

1. septembra 1970 v Paríži zomrel François Mauriac, významný francúzsky spisovateľ, dramatik a esejista, predstaviteľ katolicizmu. Požadoval prísnu politickú spravodlivosť, obhajoval kolonizované národy. V roku 1952 získal Nobelovu cenu. Narodil sa 11. októbra 1885 v Bordeaux.

Dielo Françoisa Mauriaca je významné predovšetkým tým, že autor patrí medzi tradičných románopiscov, pre ktorých viditeľný svet neprestal existovať, ktorého hrdinovia sú ľudia s dušami v duchu kresťanského pohľadu, spisovateľ, osobujúci si základné právo na komentár, teda na vyjadrenie svojich názorov. Jeho apológia človeka je vlastne schopnosťou videnia zárodočného jadra ľudskej podstaty, ktorá - akokoľvek obrastená pokrivenými vetvami predsudkov, zvykov, primárneho egoizmu a archetypov - nesie všetku ťažobu citového a morálneho rozporu života.

Anglický spisovateľ Graham Greene, ktorého Mauriac obdivoval (obdiv bol vzájomný, rovnako ako boli príbuzné aj ich ústredné témy) a považoval ho za najväčšieho moderného románopisca, o ňom napísal: Udalosti v románoch F.Mauriaca jeho hrdinov obyčajne nemenia (čo je skutočnosť, ktorú romantické nepravdy nepoznajú), ale odhaľujú ich vnútro postupne s nesmiernou jemnosťou. Jeho morálne a náboženské cítenie sa od bežného diametrálne odlišuje - nenarazíte u neho na falošný predpoklad či na konvenčnú postavu. So sympatiami ukazuje spirituálnu podstatu človeka, skrytú pod vrstvou deštruktívneho sebectva a falošnej ľútosti. Pokrytec predsa nemôže žiť večne, bez toho, aby na neho nemali vplyv názory, ktoré vyznáva. V Mauriacovom diele má miesto irónia, nie satira. Keby bol Pascal písal romány, bol by použil práve túto metódu a tento tón. Mauriacove dielo obsahuje takmer 60 titulov (románov, divadelných hier, esejí, filozoficky ladených biografií, polemík a politických úvah pamätí, takisto súbory novinových článkov a knihy spomienok).

Zdroj: wikipedia.org