Fraňo Kráľ sa narodil

9. marca 1903 sa v Bartone v Ohiu narodil Fraňo Kráľ, slovenský medzivojnový básnik, prozaik socialistického realizmu a politik. Zomrel 3. januára 1955 v Bratislave.

Pôsobil aj ako učiteľ vo Vyšnej Slanej. Narodil sa v rodine slovenského vysťahovalca v USA, no ako dvojročný sa s matkou vrátil späť na Slovensko, pričom finančná situácia rodiny bola veľmi zlá. Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde bývali po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom Mikuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Počas štúdia musel ťažko pracovať a i kvôli zlému stravovaniu ochorel na týfus, ktorý zanechal v jeho tele trvalé stopy a neskoršie pľúcne ochorenie bolo jeho priamym dôsledkom. Narukoval na vojenskú službu, no ochorel na tuberkulózu. Liečil sa v Tatranských Matliaroch, kde sa utužil v sociálnych otázkach a politickom presvedčení. Neskôr prešiel do sanatória v Prosečnici na Sázave. Ešte nie riadne doliečený bol zo sanatória prepustený a začal pracovať ako učiteľ v Okoličnom, neskôr bol preložený do malej dedinky Kováčovce v okrese Modrý Kameň a na ďalšie miesta. V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, no pre svoju komunistickú ideológiu bol predčasne penzionovaný. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol členom ÚV KSS, poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu československých spisovateľov. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca.

Tvorba

Počiatky jeho literárnej činnosti sa datujú do obdobia jeho liečenia v Tatranských Matliaroch, kde napísal a publikoval svoje prvé verše (Pravda a Nový život). Na jeho tvorbu mali veľký vplyv i stretnutia s českými avantgardnými spisovateľmi, s ktorými sa stretol počas svojho liečenia v Čechách – Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Pavel Hora a Stanislav Kostka Neumann a iní. Spočiatku bol ovplyvnený proletárskou poéziou, neskôr poetizmom a symbolizmom, no tiež aj vojnovým utrpením. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska medzi svetovými vojnami; spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež.

Poézia

    1930 – Čerň na palete, zbierka básní

    1931 – Balt, zbierka básní

    1936 – Pohľadnice, zbierka básní

    1945 – Z noci do úsvitu, zbierka básní

    1952 – Jarnou cestou, zbierka básní

Próza

    1934 – Cesta zarúbaná, román

    1945 – Stretnutie, román (napísaný bol už v roku 1937)

    1949 – Za krajší život, čiastočne spomienková kniha

    1952 – Bude ako nebolo, román

Diela pre deti a mládež

    1931 – Jano – autobiografická próza

    1932 – Čenkovej deti

Ostatné diela

    1946 – Keď sa časy menia, dráma

    1961 – Fraňo Kráľ učiteľom, zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov

Zdroj: wikipedia.org

       www.kis3g.sk

       https://www.liptjan.sk/foto.php?94