Fraňo Kráľ zomrel
3. januára 1955 v Bratislave zomrel Fraňo Kráľ, slovenský medzivojnový básnik, prozaik socialistického realizmu a politik. Narodil sa 9. marca 1903 v Bartone v Ohiu.
Pôsobil aj ako učitel vo Vyšnej Slanej. Narodil sa v rodine slovenského vysťahovalca v USA, no ako dvojročný sa s matkou vrátil späť na Slovensko, pričom finančná situácia rodiny bola veľmi zlá. Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde bývali po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom Mikuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Počas štúdia musel ťažko pracovať a i vďaka zlému stravovaniu ochorel na týfus, ktorý zanechal v jeho tele trvalé stopy a neskoršie pľúcne ochorenie bolo jeho priamym dôsledkom.
Narukoval na vojenskú službu, no ochorel na tuberkulózu. Liečil sa v Tatranských Matliaroch, kde sa utužil v sociálnych otázkach a politickom presvedčení. Neskôr prešiel do sanatória v Prosečnici na Sázave. Ešte nie riadne doliečený bol zo sanatória prepustený a začal pracovať ako učiteľ v Okoličnom, neskôr bol preložený do malej dedinky Kováčovce v okrese Modrý Kameň a na ďalšie miesta. V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, no pre svoju komunistickú ideológiu bol predčasne penzionovaný. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol členom ÚV KSS, poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu československých spisovateľov. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca.
Tvorba
Počiatky jeho literárnej činnosti sa datujú do obdobia jeho liečenia v Tatranských Matliaroch, kde napísal a publikoval svoje prvé verše (Pravda a Nový život). Na jeho tvorbu mali veľký vplyv i stretnutia s českými avantgardnými spisovateľmi, s ktorými sa stretol počas svojho liečenia v Čechách – Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Pavel Hora a Stanislav Kostka Neumann a iní. Spočiatku bol ovplyvnený proletárskou poéziou, neskôr poetizmom a symbolizmom, no tiež aj vojnovým utrpením. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska medzi svetovými vojnami; spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež.
Poézia
- 1930 – Čerň na palete, zbierka básní
- 1931 – Balt, zbierka básní
- 1936 – Pohľadnice, zbierka básní
- 1945 – Z noci do úsvitu, zbierka básní
- 1952 – Jarnou cestou, zbierka básní
Próza
- 1934 – Cesta zarúbaná, román
- 1945 – Stretnutie, román (napísaný bol už v roku 1937)
- 1949 – Za krajší život, čiastočne spomienková kniha
- 1952 – Bude ako nebolo, román
Diela pre deti a mládež
- 1931 – Jano – autobiografická próza
- 1932 – Čenkovej deti
Ostatné diela
- 1946 – Keď sa časy menia, dráma
- 1961 – Fraňo Kráľ učiteľom, zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov
Zdroj: wikipedia.org
https://www.kis3g.sk/cgi-bin/gw_45_1/chameleon?host=kis3g-service-clas01z3950%2B1110%2BDEFAULT&search=KEYWORD&function=INITREQ&SourceScreen=INITREQ&sessionid=2010101619325812743&skin=snlm&conf=.%2Fchameleon.conf&lng=en&itemu1=2000&scant1=%C5%A0est%C3%A1k,%20Franti%C5%A1ek,&scanu1=1003&u1=2000&t1=%015584646&elementcount=2&pos=1&prevpos=1&
https://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=pv&GRid=23172&PIpi=6905718
https://www.derivat.sk/index.php?PageID=1018