František Hečko sa narodil

10. júna 1905 sa v Suchej nad Parnou narodil František Hečko (pseudonymy Rastislav Zvončiansky, Elena Rubačová, Marek Habdža, Štefan Čulek a i.), slovenský básnik, prozaik, redaktor a publicista, manžel slovenskej spisovateľky Márie Jančovej. Je básnikom a prozaikom slovenského sedliactva, sedliactvo je jeho životné gesto. Zomrel 1. marca 1960 v Martine.

Narodil sa ako najstarší syn v rodine malého sedliaka a vinohradníka vo Zvončíne. Študoval vo vinohradníckej škole v Modre, v Bratislave, na strednej pôdohospodárskej v Košiciach a vo vyššej družstevnej škole v Prahe.[1] Pracoval na veľkostatku a na Ústrednom družstve v Bratislave, neskôr bol redaktorom viacerých novín a časopisov (Hospodársky obzor, Roľnícke noviny a i.). Po ukončení 2. svetovej vojny pracoval ako ľudovovýchovný referent a redaktor časopisov a edícií vychádzajúcich v Matici slovenskej (Matičné čítanie, Praktická knižnica Matice slovenskej a iné) a napokon i ako šéfredaktor Matičného čítania. Pôsobil tiež vo Zväze slovenských spisovateľov a v rokoch 1954 – 1956 sa stal tiež jeho predsedom. Často sa sťahoval (Vozokany, Veľké Leváre, Bernolákovo, Martin, Bratislava, a iné). Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Svoje prvé literárne diela (poéziu i prózu) začal publikovať v časopisoch (Mladé prúdy, Svojeť, LUK, Slovenské pohľady, Tvorba, Elán a i.). Je autorom básní so sociálnymi motívmi, intímnej lyriky a sociálnych románov, tematicky čerpajúcich z prostredia dediny a z obdobia druhej svetovej vojny. Venoval sa tiež publicistickej činnosti s národohospodárskou a kultúrnovýchovnou tematikou. Svojou tvorbou sa radí k literárnemu smeru socialistický realizmus.

Dielo:

•     1948 - Červené víno
•     1951 - Drevená dedina
•     1958 - Svätá tma, nedokončený román (vyšiel len 1. diel a torzo 2. dielu)

Zdroj: wikipedia.org