František Viktor Podolay zomrel
13. februára 1958 v Bratislave zomrel František Viktor Podolay, slovenský akademický maliar a grafik. Narodil sa 27. mája 1905 v Slopnej.
Podolay vstúpil do slovenského výtvarného života začiatkom tridsiatych rokov. Celkovou orientáciou svojej tvorby nadviazal v podstate na program zakladateľskej generácie slovenských maliarov, ktorých monumentalizovanie slovenskej krajiny a heroizovanie vidieckeho človeka bolo hlavným krédom.
M. R. Štefánik
Tvorba Podolaya napriek tomu, že začal pomerne neskoro, je veľmi bohatá a rôznorodá. Zhruba ju možno rozdeliť na komornú maľbu, monumentálno-dekoratívnu tvorbu a užitú grafiku. V komornej maľbe sa venoval figurálnemu maliarstvu a krajinomaľbe. Vo figurálnych kompozíciach, ktoré ho zaujali už na akadémii a ktorým sa venoval hlavne do vojny, čerpal námety najčastejšie zo života slovenského vidieka, pričom nemalú rolu zohral tu i rázovitý slovenský folklór Trenčianska, Heľpy, Čierneho Balogu o pod. V týchto obrazoch podobne ako väčšina jeho rovesníkov chcel splatiť dlh monumentalizačnému úsiliu, ktoré začalo po vytvorení republiky a doznievalo v dobe jeho nástupu. Vo figurálnej tvorbe nadväzoval na dielo svojho profesora Rudnayho a v mnohých obrazoch nachádzame i vplyvy Štefana Straku (Starí hospodári, Dedinskí politici a iné).
Medzi množstvom obrazov s figurálnymi námetmi najlepšie sú tie, ktoré zostali v sviežom kompozičnom náčrte (Svadba, 1942, Zbojnícky tanec, 1941, Teplania pri tanci, 1937, V nedeľu popoludní, 1944, Čo nového vo svete, 1944, atď.). Najďalej sa dostal pri hľadaní vlastného výrazu v obraze Stavanie mája (1943), Ukrižovaný a Do sveta (oba z roku 1943), ktoré sa úplne vymykajú kompozičným riešením a farebnosťou z jeho tvorby na tomto poli.
Krajinomaľba zaberá v tvorbe Podolayho najviac miesta. Námety čerpal z celého Slovenska, najmä však z Bratislavy a kúpeľných miest, ale aj malebným dominantám Nitry venoval niekoľko obrazov. Osobitnú kapitolu tvoria obrazy s námetmi Vysokých Tatier. Namaľoval množstvo obrazov s tatranskými motívmi, v ktorých zachytil buď panorámu našich veľhôr alebo pútavé zákutia s dominantou niektorého vrchu. Podobý charakter majú aj obrazy a kresby slovenských hradov, ktoré robil na objednávku pre Janotovu knihu Slovenské hrady.
Monumentálnej tvorbe sa začal venovať v päťdesiatych rokoch. Vyhotovil niekoľko monumentálno-dekoratívnych prác, poplatných svojej dobe - Vývoj ľudskej spoločnosti (sgrafito) pre hotel Dukla v Prešove, Stará a nová Bratislava (sgrafito) pre vináreň na Vazovovej ulici v Bratislave, vyzdobil kaviareň Olympia, Detskú cukráreň na Hviezdoslavovom námestí, vináreň Lotos v Carltone a dekoratívne mreže pre kaviareň Tulipán (všetko v Bratislave). Spolu s akad. maliarom Vladimírom Droppom vyzdobil tiež schodisko hotela Devín mozaikou a maľovanými slovenskými ornamentami. Samostatnú kapitolu v jeho tvorbe zaberá užitá grafika. Od roku 1942 sa totiž ťažisko jeho práce presúvalo stále viac na odbor užitej grafiky a návrhárstvo. V tomto roku ho poveril Osvetový zväz v Bratislave vedením reklamneho podniku Styl, kde zamestnával školených grafikov a maliarov, ktorí mali skúsenosti v tejto práci a dokázali pracovať pre každý druh reklamy a propagácie.
Z tohto podniku (bol na Špitálskej ulici), kde si počínal, vďaka svojej rozhľadenosti a dobrej technickej príprave, veľmi úspešne, vychádzali plagáty, návrhy stien na výstavy, obchodná grafika a pod. Tento podnik fungoval aj po vojne a keď sa vytvoril po roku 1948 reklamný podnik TVAR (teraz DIELO), bol poverený tiež jeho vedením.
Zdroj: wikipedia.org
https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Sgraffito_in_Pre%C5%A1ov