Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher zomrel

12.02.2013 06:56

12. februára 1834 v Berlíne zomrel Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher, nemecký filozof a protestantský teológ. Schleiermacher bol v úzkom styku s romantikmi, najmä s Friedrichom Schlegelom. Narodil sa 21. novembra 1768 vo Vroclavi.

Jeho najslávnejším spisom sú O náboženstve – Reči k vzdelancom medzi tými, čo ním opovrhujú, ktoré vznikli medzi rokmi 1798 a 1800 v Berlíne, kde bol Schleiermacher kazateľom a neskôr profesorom teológie na novozaloženej univerzite.

Náboženstvo Schleiermacher nepovažuje za myslenie alebo konanie, ale nazeranie a cit. Náboženstvo je zmysel pre nekonečno. Zbožnosť je pocit úplnej závislosti od niečoho vyššieho. V tomto pocite závislosti je nám bezprostredne daná istota božej existencie. Jediné, na čom záleží, je tento bezprostredný citový dotyk s nekonečnom; v porovnaní s ním sú dogmy, Písmo i viera v osobnú nesmrteľnosť bez významu. Aj v konaní všetko spočíva na náboženskom cítení, ktoré by malo sprevádzať všetko ľudské konanie. Človek, ktorý koná z tohto bezprostredného citu - keď sa mýli - je Schleiermacherovi milší než ten, kto sa podľa Kantovej etiky podrobuje tuhej sebadisciplíne.

V inom ohľade však Schleiermachera s jeho vymedzením náboženstva možno považovať za Kantovho pokračovateľa. Schleiermacher obhajoval starostlivé oddeľovanie vedenia a viery - hoci sám vo svojej osobe a vo svojom diele oboje spájal. Chcel dostáť svojím povinnostiam voči kresťanskej viere i voči slobodnému vedeckému bádaniu, chcel, aby viera nebola prekážkou bádaniu a bádanie aby neprekážalo viere. Tým určil ďalší smer vývoja nemeckého protestantizmu v 19. storočí.

V idei boha je - podľa Schleiermachera - myslená absolútna jednota ideálneho a reálneho s vylúčením akýchkoľvek protikladov; v pojme sveta sa však myslí relatívna jednota ideálneho a reálneho vo forme protikladu. Boha preto nemožno myslieť ani ako identického so svetom, ani ako odtrhnutého od sveta (panenteizmus).

 

Dielo

  •     Über die Religion - Reden an die Gebildeten unter ihren Verächtern, 1799
  •     Grundlinien einer Kritik der bisherigen Sittenlehre, 1803
  •     Monologe, 1806
  •     Kurze Darstellung des theologischen Studiums, 1811
  •     Der christliche Glaube nach den Grundsätzen der evangelischen Kirche, I-II, 1821
  •     Entwurf eines Systems der Sittenlehre, 1835
  •     Sämtliche Werke, I-XXX, 1835-1864
  •     Dialektik, 1839
  •     Grunriss der philosophischen Ethik, 1841
  •     Kritische Gesammtausgabe, 1980 an.

Zdroj: wikipedia.org

Späť