Gary Snyder sa narodil
8. mája 1930 sa v San Franciscu narodil Gary Snyder, americký básnik (Beat generation), esejista, lektor a enviromentalista. Vďaka svojmu umeniu prepojiť budhistickú spiritualitu a prírodu je občas nazývaný „laureátom hlbinnej ekológie“. Vyučuje literatúru a filozofiu divočiny na Kalifornskej univerzite v Davise a so svojou rodinou žije v San Juan Ridge v kalifornských horách Sierra Nevada.
Vyštudoval literatúru, antropológiu, japončinu a čínštinu, pracoval v lesoch a dokoch, študoval budhisticku filozofiu, určitý čas žil v budhistickom kláštore, skladal básne a stal sa jedným z predstaviteľov beatnickej generácie. K jeho priateľom patrili Allen Ginsberg a Jack Kerouac, ktorého Snyder inšpiroval natoľko, že z neho stvoril literárnu postavu Japhyho Rydera, známu z knihy Dharmoví tuláci.
Ako sociálny kritik býva Snyder radený k osobnostiam typu Aldousa Huxleyho, Lewisa Mumforda alebo Aldo Leopolda. Okrem akademickej dráhy na Kalifornskej univerzite sa podieľal na činnosti Kalifornského výboru pre umenie.
V San Franciscu naďalej rástol Snyderov záujem o zenbudhizmus. V skutočnosti to boli spisy D.T. Suzukiho, ktoré ho viedli k rozhodnutiu nepokračovať v štúdiu antropológie. Namiesto toho sa v roku 1953 zapísal na Kalifornsku univerzitu v Berkeley na štúdium východných kultúr a jazykov. V lete si zarábal ako drevorubač alebo ako robotník pri výstavbe železnice v Yosemitskom národnom parku. V roku 1955 sa na niekoľko mesiacov zišiel v Mill Walley s Jackom Kerouacom. V rovnakom čase Snyder navštevoval Americku akadémiu ázijských štúdií, kde vyučoval okrem iného aj taký znalec zenu ako Suzukiho žiak Alan Watts.
Vďaka doporučeniu Kennetha Rexrotha sa Snyder zoznámil s Allenom Ginsbergom a toto obdobie dodalo Kerouacovi dostatok inšpirujúcich podnetov na napísanie Dharmových tulákov. Snyder bol so svojou záľubou vo všetkom prírodnom, oregonským detstvom a manuálnou kariérou medzi beatnikmi exotickým zjavom a Lawrence Ferlinghetti neskôr Snydera nazval „Thoreau generácie beatnikov“. Snyder sám videl svoju hlavnú úlohu ako prostredník k prispievaniu vzájomnému poznávania Východu a Západu.
Snyder vždy pripúšťal, že jeho vnútorná citlivosť vychádza z intenzívneho záujmu o amerických Indiánov, ich ovplyvnenie prírodou a život v súlade s ňou. Zdá sa, že indiánske chápanie „chodníkov“ rezonovalo s jeho vlastným poňatím. Ďalšie dôverne spoločné prvky objavil v budhistickej praxi, animistickej iniciácie Yamabuši a vďaka ďalším skúsenostiam a praktikám.
K Snyderovym literárnym vzorom patrili William Carlos Williams, David Herbert Lawrence, William Butler Yeats a niektorí z básnikov starej Číny. Jeho postoj k poézii formovala antropológia, kultúry prírodných národov, budhizmus a environmentalistika. „K mojim celoživotným záujmom patrí skúmanie, ako skombinovať biológiabiológiu, mysticizmus, prehistóriu a teória všezahŕňujúcich systémov,“ vyhlásil Snyder v roku 1973 v rozhovore pre New York Quarterly. Snyder tvrdí, že básnici a ľudia všeobecne sa potrebujú naučiť posudzovať veci z dlhodobého hľadiska, najmä v prípadoch, kedy je potrebné zhodnotiť dôsledky svojich činov. Jeho poézia sa snaží vyplniť medzeru medzi prírodou a kultúrou a nájsť cestu, ako ich ďalej integrovať.
Zdroj: wikipedia.org