Gejza Vámoš sa narodil
22. decembra 1901 sa v Dévabányi v Maďarsku narodil Gejza Vámoš, slovenský prozaik a lekár. Zomrel 18. marca 1956 v Muriaė v Brazílii.
Narodil sa v maďarsky hovoriacej židovskej rodine v Dévabányi na území dnešného Maďarska. Vyštudoval medicínu na Karlovej univerite v Prahe a lekársku prax absolvoval v pražskej nemocnici na Letňanoch. Toto prostredie dôverne poznal a preto sa mu stalo inšpiračným zdrojom k napísaniu románu Atómy Boha. Ďalej ešte napísal román Odlomená haluz. V jeho próze je príznačný filozofický determinizmus a pesimistický pohľad na svet. Získal doktorát z filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobil ako kúpeľný lekár v Piešťanoch. V marci 1939 odišiel zo Slovenska. Počas druhej svetovej vojny žil v Číne. V druhej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia sa presťahoval do Brazílie, kde je aj pochovaný.
Od roku 1928 pracoval ako asistent v Prahe na Ústave balneológie a fyziatrie u prof. MUDr. Cmunta, ktorý pôsobil počas letných sezón v Piešťanoch. V roku 1929 sa osamostatnil a začal pracovať ako kúpeľný lekár a lekár Okresnej nemocenskej pokladnice v Piešťanoch.
Medzi jeho pacientov patrili aj také osobnosti ako významný anglický spisovateľ a historik a obhajca Slovákov, prof. R. W. Seton - Watson (známy ako Scotus Viator) či český spisovateľ F. X. Šalda a mnoho iných. Propagoval piešťanské kúpele aj v zahraničí. V Londýne uskutočnil niekoľko ukážok liečby piešťanským bahnom. V propagácii kúpeľov pokračoval aj neskôr v emigrácii a svojho otca viackrát žiadal o zaslanie vzoriek bahna. V rokoch 1931 a 1933 navštívil aj Sovietsky zväz. Aktívne sa zúčastňoval kultúrneho života v Piešťanoch, redigoval časopis „Piešťany a okolie" a týždenník „Piešťanské zprávy".
Podporoval myšlienku zriadiť v okolí Piešťan Domov slovenských spisovateľov, ale tento zámer sa mu nepodarilo realizovať. Ako lekár bol obľúbený zvlášť medzi chudobnými, ktorých často liečil aj bez nároku na odmenu. V súvislosti s uverejnením jeho románu „Žid severu a juhu" sa rozpútala tvz. bahnianska aféra. Dôsledky tejto aféry Vámoša poznačili tvrdo a prispeli k jeho rozhodnutiu odísť zo Slovenska. Odišiel v roku 1939 a počas druhej svetovej vojny žil v Číne, kde sa v polovici apríla 1940 usadil v malom meste Tien-cin. Tu pôsobil ako lekár.
Navštívil Indiu a Japonsko, uvažoval aj o návrate na Slovensko, po nostrifikácii diplomu sa nakoniec rozhodol pracovať ako lekár na predmestí Rio de Janeiro, neskôr v osade Porto Novo. Zomrel v černošskej osade Muriaé-Minas, kde je aj pochovaný. Zaraďuje sa medzi príslušníkov medzivojnovej generácie spisovateľov, ktorá výrazne rozvinula expresionistický typ umeleckej prózy. Epický príbeh rozvíjal ako estetickú objektivizáciu určitej filozofickej tézy alebo systému inklinujúc k filozoficko- estetickým názorom A. Schopenhauera, F. Nietzeho a O. Weiningera. Jeho dielo sa hodnotilo ako pesimistické, naturalistické, poznačené biologickým determinizmom a nihilizmom. Dnes sa viacerým znalcom jeho diela zdá, že prvýkrát prakticky uplatnil princípy postmodernizmu. Takmer všetky jeho prózy majú autobiografický charakter.
Zdroj: wikipedia.org
https://www.piestanskydennik.sk/rubriky/historia/lekari-20-storocia/slovenske-osobnosti-mediciny-vo-svete-20-storocie-23-2877/
https://www.ostium.sk/index.php?mod=magazine&act=show&aid=325
https://artblog.sk/category/profily/
https://dennik.sme.sk/c/3253151/cesta-do-hlbin-duse-problemoveho-autora.html