Georg Spitteler zomrel

29.12.2013 06:27

29. decembra 1924 zomrel Carl Friederich Georg Spitteler, po nemecky píšuci švajčiarsky básnik, prozaik, dramatik a esejista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1919. Používal pseudonym Carl Felix Tandem. Narodil sa 24. apríla 1845.

Spitteler pochádzal z rodiny štátneho úradníka, detstvo prežil v Berne. Študoval právo v Bazileji a teológiu v Zürichu a v Heidelbergu. V rokoch 1871-1879 bol súkromnym učiteľom a učiteľom na strednej škole, neskôr pôsobil v Bazileji a v Zürichu ako novinár. Od roku 1892 sa venoval iba literatúre.

Spitteler bol vo svojej tvorbe v značnej miere ovlyvnený nemeckou filozofiou Nietzscheho a Schopenhauera. V jeho diele sa odráža antické poňatie života s tragickými prvkami životného boja o ľudskú existenciu a snaha o spojenie antických a biblických motívov s modernou dobou. Preto oživil Spitteler žáner epos v šesťstopých jamboch (Prometheus und Epimetheus, Olympischer Frühling).

Nobelovu cenu za literatúru dostal Spitteler po určitom váhaní, zapríčinenom najskôr nemeckou rolou v Prvej svetovej vojne. V roku 1918 cena nebola udelená, za rok 1919 bola Spittelerovi uznaná až v roku 1920 „…so zvláštnym ocenením jeho mohutného eposu Olympischer Frühling“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie).

 

Básne

  • Prometheus und Epimetheus (1880-1881), mytologický epos vydaný pod pseudonymom Carl Felix Tandem.
  • Extramundana (1883), epické spracovanie sedmich mýtusov vytvorených podľa vlastného námetu, vydané pod pseudonymom Carl Felix Tandem.
  • Schmetterlinge (1889), básnicka zbierka,
  • Balladen (1896), zbierka balád,
  • Gras- und Glockenlieder (1906), básnicka zbierka
  • Olympischer Frühling (1900-1906, definitívna verzia 1910), mytologický epos skladajúci sa zo štyroch častí: Die Auffahrt, Hera die Braut, Die Hohe Zeit a Ende und Wende.
  • Prometheus der Dulder (1924), prepracovaná verzia eposu z roku 1881.

 

Divadelné hry

  • Der Parlamentär (1889), komédia,
  • Der Ehrgeizige (1892), komédia.

 

Prózy

  • Gustav (1892), novela,
  • Litterarische Gleichnisse (1892), eseje,
  • Lachende Wahrheiten (1898), eseje,
  • Conrad der Leutnant (1898), novela, naturalistickým štýlom opísaný generačný konflikt otca a syna.
  • Imago (1906), novela ovplyvnená psychoanalýzou opisujúca vnútorný konflikt medzi tvorivým nadaním a hodnotami meštianskej strednej triedy.
  • Die Mädchenfeinde (1907), novela,
  • Meine frühesten Erlebnisse (1914), autobiografia,
  • Rede über Gottfried Keller (1919, esej.

Zdroj: wikipedia.org

Späť