George Bernard Shaw zomrel

02.11.2013 06:53

2. novembra 1950 v Ayot St. Lawrence zomrel George Bernard Shaw [Šó], anglický dramatik a esejista írskeho pôvodu a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 1925. Je považovaný za zakladateľa modernej anglickej drámy. Narodil sa 26. júla 1856 v Dubline.

Narodil sa v Dubline v nie veľmi zámožnej rodine. Keď mal asi 20 rokov, prišiel do Londýna a venoval sa žurnalistike. Vzdelanie získal ako samouk hlavne čítaním v knižnici Britského múzea. V 70. rokoch 19. storočia začal pracovať na svojej spisovateľskej kariére. V piatich, nie veľmi úspešných románoch opísal sociálne zábrany a prekážky vo vzťahoch medzi mladými ľuďmi. Prvého úspechu sa dočkal ako hudobný a divadelný kritik v časopisoch Star a Saturday Review. Uverejňoval kritiky o umeleckých výstavách a divadelných predstaveniach, zaujímal sa o hudbu a koncerty. Aj titulok eseje Dokonalý Wagnerovec prezrádza jeho hudobné záľuby. Potom prešiel k dramatickej tvorbe.

G. B. Shaw je veľmi známy, predovšetkým vďaka svojim aforizmom. Na jeho drámu malo veľký vplyv dielo H. Ibsena. Spočiatku v rokoch 1879–1883 písal satirické romány, ktoré vyšli až v čase, kedy bol uznávaným autorom. Zaujímavá charakteristická črta Shawových vydávaných hier sú zdĺhavé predslovy, ktoré ich sprevádzajú. V týchto esejách písal Shaw viac o zvyčajne sporných názoroch na záležitosti, ktorých sa hry týkali, než o hrách samotných. Niektoré predslovy sú oveľa dlhšie ako samotná hra.

Shaw bol presvedčený, že moderná dráma má kritizovať život, preto písal historické hry, založené na ironizovaní meštianstva, mravného úpadku a obmedzenosti celej spoločenskej vrstvy. Bol majstrom kresby charakteru a svojim postavám vkladal do úst štipľavé a veľmi kritické slová proti meštiackej morálke. Jeho najsilnejšou zbraňou bol vtip, paradox, irónia, ba až sarkazmus, ktorými dialógy jeho hier prekypujú. O spoločenských problémoch sa vyjadroval otvorene, jeho dielo malo veľký vplyv na verejnú mienku.

G. B. Shaw sa angažoval i politicky, spolu s H. G. Wellsom založil Fabiánsku spoločnosť, ktorá šírila teóriu fabiánskeho socializmu. Tzn., že pomocou postupných reforiem zanikne kapitalizmus a vznikne socializmus. Do konca života sa hlásil k priateľstvu so Sovietskym zväzom.

V 1898 sa oženil s írskou dedičkou, Charlotte Payneovou-Townshend. V tom istom roku uviedli aj jeho prvú úspešnú drámu Candida. Povzbudený úspechom pokračoval sériou klasických komédií - drám, vrátane diel Pekelník, Muž budúcnosti, Živnosť pani Warrenovej, Človek a nadčlovek, Cézar a Kleopatra, Major Barbara, Androcles a lev, a Pygmalion. Po prvej svetovej vojne, v ktorej zastával sporné názory, uviedol vážnejšie drámy vrátane diel Dom zlomených sŕdc a Svätá Jana (1923).

Zomrel ako 94-ročný zámožný a známy človek a zanechal nadáciu pre toho, komu sa podarí zreformovať anglický pravopis. Jeho hry sa dodnes uvádzajú na mnohých svetových javiskách, populárny je aj u nás.

Zdroj: wikipedia.org