Giuseppe Fortunino Francesco Verdi sa narodil
10. októbra 1813 sa v Le Roncole narodil Giuseppe Fortunino Francesco Verdi, taliansky hudobný skladateľ. Jeho dielo bolo veľmi populárne už za jeho života a zostáva ním dodnes. Zomrel 27. januára 1901 v Miláne.
Stredobodom jeho opier je človek. Jeho estetickým krédom bola jednoduchosť, prirodzenosť a pravdivosť. Bol realistom, volil pravdivú charakteristiku a napriek zdanlivo naivným a konvenčným prostriedkom strhuje pravdivosť citového zážitku pátosom, silou vášne a ušľachtilosťou hudobnej krásy. Operná tvorba G. Verdiho vychádza z dvestoročnej tradície talianskej opery. Používal tradičné, uzavreté formy. Faktúra jeho orchestra nikdy neprerástla do symfonických rozmerov.
Verdi chcel svoju hudbu založiť na pravdivosti pocitov a vernosti ich melodického vyjadrenia. Bol špecialista na melódiu , dramatickosť a orchestrálnu farebnosť. V jeho dielach všetko stojí na ľudskom hlase, nikdy nedovolil dominovať orchestru. Zaujímal ho predovšetkým človek – a keď mu cenzúra v Maškarnom bále zakázala historický rámec deja, Verdi jednoducho spravil zo švédskeho kráľa bostonského guvernéra a podstate opery to vôbec neublížilo.
Jeho tvorba sa delí do troch období:
- Spočiatku nadväzoval na G. Donizettiho, V. Belliniho u G. Rossiniho, ale prejavoval už originálnu melodickú a rytmickú vynaliezavosť, veľký dramatický talent a vášnivú, temperamentnú citovosť.
- Neskôr prevzal do svojho slohu prvky veľkej francúzskej opery a prekonával ju v jej vlastnom rámci (Don Carlo), zdokonalil svoju skladateľskú techniku a obohatil orchestrálnu zložku, ktorá sa stala čoraz väčším dramatickým a charakteristickým činiteľom. Vrcholom tohto vývoja je opera Aida (1871).
- Po vyše desaťročnom odmlčaní nasledovali majstrovské diela (Othello, Falstaff), charakterizované jednotne komponovanými scénami a dejstvami, individuálnou charakteristikou hrdinu, ďalším stupňovaním funkcie orchestra, výrazným diferencovaním melódie a zjemňovaním harmónie pri stupňovanej dramatickej sile. Othello bol vrcholným vývojovým stupňom talianskej vážnej opery a Falstaff vrcholom i prekonaním opery buffa.
Dielo:
- Nabucco (1842) - Nabucodonosor
- Rigoletto (1851)
- Trubadúr (1853) - Il Trovatore
- La traviata (1853)
- Sicílske nešpory (1855) - Les vêpres siciliennes / I vespri siciliani
- Simon Boccanegra (1857)
- Maškarný bál (1859) - Un ballo in maschera
- Sila osudu (1862) - La forza del destino
- Don Carlos (1867)
- Aida (1871)
- Othello (1887)
- Falstaff (1893)
Zdroj: wikipedia.org