Gustave Flaubert zomrel

8. mája 1880 zomrel Gustave Flaubert, francúzsky spisovateľ, predstaviteľ naturalizmu. Narodil sa 12. decembra 1821.

Študoval právo v Paríži, ale pre epileptické záchvaty školu nedokončil. Pretože bol finančne zabezpečený, mohol si dovoliť pracovať na vidieku a každé dielo niekoľkokrát prepracovávať.

Odmietal manželstvo ako prejav meštiactva, rovnako ako každodenné problémy. Žil samotárskym životom. Mal celoživotnú platonickú lásku (jeho poradkyňa), bola staršia o 11 rokov.

Svoju literárnu kariéru začal už na škole, na jeho prvú publikovanú práca sa v časopise Le Colibri objavila malá recenzia (1837)[1]. V dielach rozvíja realistickú tvorbu. Bol schopný vo filozofickej a psychologickej analýze - vynikal v nich.

Veľa cestoval – navštívil Taliansko, Tunisko a Blízky východ. Bol odsúdený za pohoršenie verejnej mravnosti. Zomrel vo svojom dome na mŕtvicu.

Dielo:

• Pani Bovaryová (Madame Bovary, 1857, po slovensky 1927) - Príbeh Emy Bovaryovej, ženy dedinského lekára, ktorá túži po niečom veľkom. To jej život v malom meste neumožňuje, a tak východisko hľadá v milostných pletkách. Ani tie ju však časom neuspokojujú, pretože túži po stále čerstvej láske, ktorá ani nie je v skutočnom živote možná. Pri prvom náraze s realitou, keď je konfrontovaná s dôsledkami svojích činov, situáciu nezvládne a spácha samovraždu. Vynikajúca psychológia postáv, do Emy (Bovaryovej) vložil Flaubert veľa zo seba.
• Salambo (Salammbô, 1862, po slovensky 1941) – historický román zo starého Kartága. Vzbura žoldnierov proti Kartágu. Názov je odvodený podľa mena hlavnej hrdinky - dcéry hlavného veliteľa Kartagincov. Zamiluje sa do vodcu vzbúrencov. Opisuje prostredie, zaujímavé postavy, dávove scény a otrokárstvo. Je to štylisticky najlepší Flaubertov román.
• Citová výchova (L’Éducation sentimentale, 1869, po slovensky 1951) – jedno z najpesimistickejších diel francúzskej prózy. Flaubertova politická spoveď. Popisuje udalosti okolo revolučného roku 1848. Hlavným hrdinom je muž (Frederic), ktorý sa zo študií dostává do skutočného života a postupne stráca svoju ilúzie. Prepadá sklamaniam. Ide o silný pesimistický obraz spoločnosti.
• Pokušenie svätého Antona (La Tentation de Saint Antoine, 1874, po slovensky 1967)
• Tri poviedky (Trois contes, 1877, po slovensky 1956)
• Bouvard et Pécuchet (1881) – posledný, nedokončený satirický román. Je o dvoch vyslúžilých pisároch, ktorý dobu, počas dôchodku venujú usilovnému štúdiu. Nič sa im ale nedarí a vždy sa dočkajú iba výsmechu.

Zdroj: wikipedia.org