Husiti a Slovensko I.

Husiti v Českom kráľovstve

 Prvá husitská výprava na území Slovenska v bývalom Uhorsku sa uskutočnila r. 1428, keď sa husitské vojská dostali až na predmestie Bratislavy a dočasne obsadili aj časť západného Slovenska. Čo predchádzalo husitským bojom a výpravám na Slovensku z Českého kráľovstva? Odkiaľ a ako prenikali myšlienky husitského hnutia na Slovensko? Husitské hnutie dostalo názov podľa českého cirkevného reformátora Jána Husa (1368 - 1415), ktorého v Kostnici upálili ako kacíra. Vo svojom učení kritizoval zosvetštenie kléru a obchod s odpustkami. Jeho smrť na hranici rozdelila České kráľovstvo na katolíkov, verných cisárovi a na husitov.

K vzniku hnutia

K vzniku hnutia prispelo aj vládnutie Václav IV. - Českého kráľa a cisára, ktorý bol synom Karola IV. a nevlastným bratom Žigmunda Luxemburského. Na českom vidieku bola veľká bieda a v Prahe hýrila bohatá šľachta aj cirkevní hodnostári.

Husova kritika

Ján Hus, najskôr ako študent teológie a potom ako kazateľ v Betlehemskej kaplnke v Prahe kritizoval mravy šľachty a cirkvi a dával im za príklad "obyčajných roľníkov a remeselníkov, žijúcich dôstojnejšie a mravnejšie."

Preto sa dostal do nemilosti pápeža, pražského arcibiskupa, kráľa a cisára Václava, uhorského kráľa a neskoršie rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského. V r. 1414 zvolali do Kostnice koncil, na ktorý cirkev pozvala aj Jána Husa. 6. júla 1415 bol za svoje učenie upálený.

Jeho myšlienky oživoval kázňami v Betlehemskej kaplnke jeho nástupca Ján Želibský. V Čechách tak vzniklo najväčšie protifeudálne hnutie (1419 - 1434) ale aj jedno z najväčších v strednej Európe v dôsledku krízy feudálneho zriadenia, vedené snahou o nápravu cirkevných a spoločenských pomerov, opierajúcou sa o názory J. Husa a jeho stúpencov. Centrom radikálneho krídla hnutia sa stal Tábor. Na obranu hnutia sa vytvorilo aj dobre vycvičené husitské vojsko, zložené prevažne z ľudových más pod vedením schopných vodcov. Najprv to bol Ján Žižka z Trocnova a po jeho smrti hlavný hajtman Prokop Hollý - Veľký (Padol v bitke pri Lipanoch r. 1434, kde boli husiti porazení). Povstalci sa volali "boží bojovníci".

Križiacke výpravy

V roku 1419 po revolučnom vystúpení husitov v Čechách na žiadosť Žigmunda Luxemburského bola vyhlásená pápežská bula o križiackej výprave proti husitom a Žigmund po celej Európe verboval do nej žoldnierov proti kacírom - husitom. Už 1. novembra 1420 došlo k boju križiakov s husitami na Vítkove a pri Vyšehrade, kde boli križiacke vojská porazené, čo posilnilo sebavedomie husitov.

Už Ján Žižka v roku 1423 zaviedol v husitskom vojsku prísny poriadok a uplatnil nové prvky vedenia bojov z ktorých sú niektoré aktuálne až dodnes. Práve to im umožňovalo porážať križiakov - pri Malešove, Ústí n/Labem, Táchove, pri Domažliciach a dosahovať úspechy pri spanilých jazdách do okolitých krajín.

Nie menšiu úlohu u husitov mala ideológia, ktorú medzi členmi spoločenstva šírili kňazi, ale pri tom im pomáhali profesori a študenti Pražskej univerzity, ale aj z ostatných univerzít zo zahraničia. Pomáhali im vydávať mnohé diela, ktoré pochádzali z pera Jána Husa, ale i iných autorov hnutia, aj mimo neho. Všetky vydávané práce mali náboj náboženskej formy, ktoré členovia spoločenstva študovali a podľa toho sa aj správali. Mnohé práce z uvedeného obdobia sa dostali do okolitých krajín a aj do Uhorska.

Husitský tábor

Hnutie preniklo za hranice

Svoju ideológiu husiti šírili nielen v Čechách, ale aj za hranicami Českého kráľovstva - v Uhorsku, Rakúsku, Poľsku, Bavorsku, Prusku, na Morave a v Sliezku a dokonca až pri Baltickom mori. bol to ideologický boj so zbraňou v ruke chudobných vrstiev vidieka, miesta drobnej šľachty proti svetským a cirkevným hodnostárom. Ján Želibský ešte pred rozprúdením hnutia povedal: "Ó, kéž by nyni Praha se stala vzorem všem věřicím, ne jen na Moravě, ale aj v Uhorách, Polsku, Rakúsku. A tak nechť se rozletne do celého světa slovo Páně." Husitom sa nepáčila vtedajšia pyramída usporiadania ľudskej spoločnosti, kde na vrchole bol pápež, pod ním na rovnakej úrovni - kardináli, biskupi, farári a vedľa nik králi, magnáti, rytieri a šľachta a trochu bokom bola bohatá skupina mešťanov. Na samom spodku pyramídy sú poddaní, ktorí túto "ťarchu" držia na svojich chrbtoch. Husiti tvrdili, "že všetci ľudia sú v jednej rovine, ako "brat a sestra" a tak sa medzi sebou oslovovali.

Husitom sa darilo približne 15 rokov, ale postupne nastali v ich radoch rozpory, ktoré mali značný podiel na porážke pri Lipanoch. V tomto období došlo k jednaniu medzi cirkvou a husitami. Mešťania a nižšia šľachta už nechcela ďalej bojovať a spojili sa s porihuistkou panskou jednotou práve v čase spomínanej bitky. Husiti utrpeli porážku, pretože husiti - vidiečania už nevedeli odolávať Žimunovému vojsku. Nastal rozklad hnutia, myšlienky sa naďalej živili v Čechách, ale najmä na Slovensku bratríkmi.

štvrtok 28. 2. 2008 | Ing. Štefan STAVIARSKY

Zdroj: https://korzar.sme.sk/c/4432838/husiti-v-ceskom-kralovstve.html

https://www.os-obroda.cz/?c=jan-zizka-z-trocnova

https://malotridka.ic.cz/pomucky/husite-a-husitske-valky-historicke-obrazky/

wikipedia.org

Výpravy husitov na Slovensko

O husitskom hnutí v Českom kráľovstve ako o jednom z najväčších hnutí v strednej Európe sme písali 28. 2. 2008. Dnes nadväzujeme na tento článok ďalším, o preniknutí husitského hnutia na územie Slovenska v bývalom Uhorsku, jeho myšlienkach vpádoch a výpravách husitských vojsk.

Vplyv husitov na Slovensku sa žiada rozdeliť na dve obdobia. Prvé od vzniku hnutia r. 1431, ktoré je poznamenané myšlienkami, ale vyskytovali sa aj vpády husitských jednotiek na Slovensko s cieľom pomstiť sa svojmu najväčšiemu protivníkovi, uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému. V druhom období to boli nájazdy spanilých jázd a zanechávanie na slovenskom území svojich jednotiek, ktoré stykom s obyvateľstvom šírili medzi nimi svoje myšlienky. Spoločným husitským programom boli Pražské štyri artikuly, hlásané už v r. 1420. V nich vyjadrovali základné požiadavky: slobodu kázania, slobodu prijímania pod obojím, zákaz svetskej vlády kňazstva a stíhanie smrteľných hriechov.

Šírenie informácií a myšlienok

Po vydaní pápežskej buly sa husiti dostali na Moravu, do blízkosti vtedajších hraníc horného Uhorska (k slovenskému územiu). Ľudia sa na obidvoch stranách pohraničia stretávali a odovzdávali si poznatky o husitoch v Českom kráľovstve. Existovali tiež obchodné styky medzi českými a uhorskými obchodníkmi a spomínali sa aj udalosti, vzťahujúce sa k husitskému hnutiu v Čechách. Sprostredkované poznatky o husitoch prichádzali do Uhorska z okolitých krajín predovšetkým z Poľska. Niektorí z územia Slovenska slúžili ako žoldnieri v Žigmundovej armáde a pri návrate domov rozprávali, čo sa deje v susednom Českom kráľovstve. Niektorých sám kráľ Žigmund za chrabrosť v boji s husitami odmeňoval donáciami.

Dôležitým zdrojom informácií o husitoch boli na Slovensku ľudia, ktorí v tom čase pôsobili v Čechách. Z nich to bol Ján Vavrinec z Račíc v Nitrianskej stolici, ktorý bol kanonikom v Nitrianskom biskupstve. Bol ovplyvnený husitskými myšlienkami. Ďalší bol kňaz Lukáš z Nového Mesta n/Váhom, ktorý sa stal táborským kňazom v Písku. Pri ceste domov, keď prekračoval hranie, našli uňho falošné viedenské peniaze a bol umučený v Českom Krumlove. Matej zo Zvolena bol študentom pražskej univerzity. Stal sa horlivým husitom a ostal pôsobiť v Čechách. Z opačného tábora to bol Juraj z Topoľčian, Žigmundov prívrženec, ktorého zhodili z veže kostola v Kutnej Hore.

Husitské učenie členovia hnutia šírili do okolitých krajín Pruska, Rakúska, Saska, Sliezska, Poľska a najviac do Uhorska spanilými jazdami. Prvé takéto nájazdy podľa niektorých historikov sa uskutočnili už v r. 1423 a posledný prienik bol v roku 1433 na východné Slovensko. Pri prvom vpáde husitov do Uhorska prenikli až k Novým Zámkom a viedol ich sám hlavný hajtman Ján Žižka z Trocnova. Výprava mala zastrašovací manéver a vojská sa skoro vrátili na Moravu.

Porazili kráľovské vojská

V r. 1428 opäť hustili vtrhli do Uhorska a obsadili Skalicu, Senicu, Modru, Svätý Jur a dostali sa až na predmestie Bratislavy. O rok neskôr, husiti vyzvali Žigmunda na rokovanie, ktoré sa aj uskutočnilo a husitov na ňom zastupovali: hlavný hajtman Prokop Holý, zvaný Veľký, Petr Payne, Bedřich zo Strážnice a iní. Vtedy husiti vtiahli až do Bratislavy a pri stretnutí s kráľom Žigmundom obhajovali už spomínané Štyri pražské artikuly. Rokovanie s kráľom bolo neúspešné. V roku 1430 porazili husiti Žigmundove vojsko pri Trnave a kráľovi sa nepodarilo pokoriť božích bojovníkov. O to sa neskoršie pokúsili aj poľský kráľ Vladislav Jagelonský, ale neúspešne. Podľa poľského historika Jána Dlugosza a slov. Jozefa Špirka vtrhli na protest husiti do Krakova do Uhorska, napadli a vyplienili Kartuziánsky kláštor v Lechnici a potom sa rýchlo vrátili do Poľska. V jeseni roku 1431 prepadli husiti Považie a v Likave nechali svoju vojenskú jednotku. Odtiaľ odišli na Topoľčany, kde nechali ďalšiu vojenskú posádku pod velením skúsených hajtmanov. O ďalší rok nechali vojenskú jednotku v Skalici pod vedením Jána Berbenského a v Trnave Blažeka z Borotína.

Vtrhli na Spiš a k Prešovu

V roku 1433 vtrhli husiti do Poľska a tiahli do Haliča. Zo severu do Krakova z viacerých smerov, vtrhli za pomoci vojenskej posádky v Likave na Spiš, do Spišskej Starej Vsi a Kežmarku. Vojská vtedy viedol Ján Pardusa a Bedřich zo Strážnice. Pri tejto výprave zajali spišského prepošta Juraja, ľuďmi nenávideného pre hromadenie bohatstva. Odviedli ho do Čiech, kde skoro zomrel. Pri tejto spanilej jazde obsadili a vyplienili kláštor Kartuziánov na Skale útočišťa pri Hrabušiciach, Cisterciánsky kláštor v Spišskom Štiavniku pod ktorý v tom čase patrilo jedenásť obcí. Zo Spiša sa husiti dostali až ku Prešovu a cez obec Hybe sa vrátili na Moravu. Vojsko tejto spanilej jazdy tvorilo 7 tisíc pešiakov, 700 jazdcov a 300 vozov. Všade zanechávali svoje jednotky, ktoré šírili myšlienky husitov. Obyčajní ľudia ich vítali, svetská a cirkevná hierarchia ich nenávidela a mala z nich strach.

Husiti boli porazení v známej bitke pri Lipanoch v rolu 1434 a v tomto boji padol aj ich hlavný hajtman Prokop Holý.

V celom hnutí nastal chaos a každý sa uberal svojou cestou. Niektorý jednotlivci ostali naďalej pôsobiť v odľahlých častiach východného a ostatného územia Slovenska. Myšlienky husitov nezanikli. Od roku 1440 do Uhorska prichádzajú bratríci s osobitným poslaním . Väčšina bola nositeľmi husitskej ideológie.

štvrtok 13. 3. 2008 | Ing. Štefan Staviarsky

Zdroj: https://korzar.sme.sk/c/4431613/vypravy-husitov-na-slovensko.html

https://malotridka.ic.cz/pomucky/husite-a-husitske-valky-historicke-obrazky/

wikipedia.org