Ilja Zeljenka sa narodil

21. decembra 1932 sa v Bratislave narodil Ilja Zeljenka, uvádzaný aj ako Iľja Zeljenka, slovenský hudobný skladateľ. Zomrel 13. júla 2007 v Bratislave.

Popri gymnaziálnych štúdiách študoval zároveň súkromne harmóniu a kontrapunkt u Jána Zimmera, klavír u Rudolfa Macudinského. V roku 1956 dokončil štúdium kompozície u profesora Jána Cikkera. Ilja Zeljenka patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20.storočia. Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. Už z tohto obdobia si doniesol zmysel pre vlastné kompozičné riešenia, čo znamená, že i s podnetmi Novej hudby a avantgardy sa vyrovnal celkom originálnym spôsobom.

Koncom 50. rokov reagoval na formalizmus, ktorý bol v tomto období veľmi rozrastený v rámci vtedajšej ideológie, ale zároveň to bola aj kritická reakcia na neskorý romantizmus a českú modernu.

V 60. rokov spôsobil rozruch medzi niekoľkými, vtedy patrónmi slovenskej hudby svojimi skladbami, ktorými ako jeden z prvých nadviazal na postwebernovkú líniu. V skladbách 60. rokov dominovala zvukovosť, skúšaná a prenesená aj do hlasového prejavu (kantáta OŚWIECZIM, METAMORFÓZY XV pre komorný súbor a recitátora na latinský text Ovídia, ZAKLINADLÁ pre zbor a orchester na vlastný latinský text). V tomto období dospieva aj k vlastnému grafickému záznamu na spôsob poľskej školy. Spolupracoval tiež s Elektroakustickým štúdiom Československého rozhlasu(1961). Výsledkom je množstvo filmovej hudby.

Keďže 70. roky sa niesli vo všeobecnej stagnácii kultúry i spoločnosti, Zeljenka sústreďuje tvorbu najmä pre ľudové súbory a napája sa na neoromantickú orientáciu v európskej hudbe. Mnohé diela z tohto obdobia boli predvedené až neskôr.

V rokoch 1957–1961 dramaturg Slovenskej filharmónie, 1961–1968 Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1985 pedagóg na VŠMU v Bratislave. Autor opier, orchestrálnych diel (5 symfónií, Hudba pre orchester, Zakliaty pohyb pre orchester), inštrumentálnych koncertov, kantát (Osvienčim, Slovo), komorných skladieb (5 sláčikových kvartet, 2 klavírne kvintetá), scénickej, filmovej (Drak sa vracia, Dolina) a inej hudby. Stál pri zrode elektroakustickej hudby.

Jeho dcéra Alexandra Švolíková (* 1965), žijúca v Čechách, je výtvarníčka a ilustrátorka.

Zomrel 13. júna 2007 v Bratislave po ťažkej chorobe.

Zdroj: wikipedia.org