Ivan Krasko sa narodil

12. júla 1876 sa v Lukovištiach narodil Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, iné pseudonymy Bohdana J. Potokinová, Janko Cigáň, slovenský básnik, prozaik a prekladateľ, predstaviteľ moderny. Zomrel 3. marca 1958 v Bratislave.

Jeho prvé básne vznikali ešte počas gymnaziálnych štúdií, no prvé dielo publikoval až v roku 1896, kedy mu v časopise Slovenské pohľady vyšla báseň Pieseň nášho ľudu. Tú vydal ešte pod pseudonymom Janko Cigáň, ktorý si zvolil sám. Pseudonym Ivan Krasko, pod ktorým sa zapísal do dejín slovenskej literatúry, mu vymyslel Svetozár Hurban Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básní (meno Ján poruštili a priezvisko upravili podľa obce, ktorá susedí s jeho rodiskom - Kraskovo). Jeho tvorba spočiatku nenachádzala ohlas u vydavateľov ani u čitateľov, no napriek tomu sa nenechal znechutiť. Väčšina jeho rukopisných prvotín vyšla knižne až v roku 1954 v jeho Diele. Vo svojich dielach sa venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie; vyjadruje v nich tiež svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť; zaoberá sa i rozorvanosťou ohľadne náboženskej orientácie - zápasu viery so skepsou. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv súdobí českí autori, no taktiež francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe. Napísal dve básnické zbierky: Nox et solitudo (Noc a samota), prvá samostatná zbierka básní (1909) (úvod k nej napísal Svetozár Hurban Vajanský), Verše, druhá básnická zbierka (1912).

Dielo Ivana Kraska patrí k základným hodnotám slovenskej poézie.

Zdroj: wikipedia.org