Ivan Krasko zomrel

03.03.2013 06:09

3. marca 1958 v Bratislave zomrel Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, iné pseudonymy Bohdana J. Potokinová, Janko Cigáň, bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ, predstaviteľ moderny. Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach.

Narodil sa v gemerských Lukovištiach v roľníckej rodine a jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik a štúrovec Ján Botto.

Študoval v Lukovištiach (kde ho učil A.H. Škultéty), na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, na nemeckom gymnáziu v Sibiu (Rumunsko) a neskôr pokračoval v štúdiu na gymnáziu v rumunskom Brašove, kde aj v roku 1896 zmaturoval. Po maturite sa vrátil domov, kde pomáhal v podnikateľských aktivitách svojej rodine (1896-1897 a 1898-1900 dozorca pri stavbe mlynu a vo voštiarni u J. Kováča v Teplom Vrchu) a kde v roku 1914 narukoval a vykonal si jednoročnú vojenskú službu. V roku 1900 sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva v Prahe, ktoré úspešne dokončil v roku 1905. Tu sa aktívne zapojil do činnosti študentského spolku Detvan, kde bol ako funkcionárom, tak i účastníkom v diskusiách, v ktorých sa preberala široká škála literárnych, kultúrnych, ale aj spoločensko-ekonomických problémov.

Istý čas pracoval ako technický pracovník v cukrovare v dedine Klobuky, neskôr v chemickej továrni v neďalekom Slanom.

V roku 1914 narukoval na východný front (dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády s posádkou v Banskej Bystrici).

Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave a začal pracovať v administratívnych službách v Československu. 1918-1927 tajomník Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, 1927-1938 Krajinského úradu v Bratislave.

Stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Prívrženec československej štátnosti, čechoslovakisticky orientovaný politik.

Okrem toho sa venoval i vedeckej práci v oblasti chémie, pričom mu bol v roku 1923 udelený titul doktor technických vied.
Žil najmä v Bratislave, no v rokoch 1943 – 1958 žil a pracoval v Piešťanoch, kde sa nachádza aj jeho pamätný dom. Pochovaný je v Lukovištiach.


Tvorba
Jeho prvé básne vznikali ešte počas gymnaziálnych štúdií, no prvé dielo publikoval až v roku 1896, kedy mu v časopise Slovenské pohľady vyšla báseň Pieseň nášho ľudu. Tú vydal ešte pod pseudonymom Janko Cigáň, ktorý si zvolil sám.

Pseudonym Ivan Krasko, pod ktorým sa zapísal do dejín slovenskej literatúry, mu vymyslel Svetozár Hurban Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básní (meno Ján poruštili a priezvisko upravili podľa obce, ktorá susedí s jeho rodiskom – Kraskovo).

Jeho tvorba spočiatku nenachádzala ohlas u vydavateľov ani u čitateľov, no napriek tomu sa nenechal znechutiť. Väčšina jeho rukopisných prvotín vyšla knižne až v roku 1954 v jeho Diele. Vo svojich dielach sa venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie; vyjadruje v nich tiež svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť; zaoberá sa i rozorvanosťou ohľadne náboženskej orientácie – zápasu viery so skepsou. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv súdobí českí autori, no taktiež francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe.

Dielo Ivana Kraska patrí k základným hodnotám slovenskej poézie. Vedúca osobnosť básnickej moderny na Slovensku. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov a niektoré boli zhudobnené.

Prekladal umelecké texty i odbornú literatúru z rumunčiny.

Vedecké články publikoval v Chemických listoch. Venoval sa aj vedeckej činnosti z odboru chémie, okrajovo vlastivednému výskumu.


Poézia

  •     1896 – Pieseň nášho ľudu, báseň (Slovenské pohľady)
  •     1902 – Deň spásy, báseň (Slovenské pohľady)
  •     1902 – Za búrnej, čiernej noci, báseň (Slovenské pohľady)
  •     1905 / 1906 – Lístok, cyklus básní (Dennica)
  •     1906 – List slečne Ľ. G., báseň (Slovenské pohľady)
  •     1906 – Jehovah, báseň (Letopis Živeny)
  •     1906 – Poznanie, báseň (Slovenské pohľady)
  •     1909 – Nox et solitudo (Noc a samota), prvá samostatná zbierka básní (úvod k nej napísal Svetozár Hurban Vajanský)
  •     1910 – Noc a Ja, báseň v próze (Prúdy)
  •     1912 – Verše, druhá básnická zbierka
  •     1913 – Svätopluk, báseň (Slovenský denník)
  •     1952 – Moje piesne, zbierka básní
  •     1961 – Nad ránom…, výber z poézie

 Próza a iné diela

  •     1907 – Naši, portrétová štúdia (Slovenský obzor)
  •     1908 – Sentimentálne príhody I a II (neskôr nazvané Svadba a Almužna), krátke prózy (Dennica)
  •     1911 – List mŕtvemu (Slovenské pohľady)
  •     1932 – Archanjel Michal, nástenná maľba v starobylom kostole na Kraskove, opis časti freskovej výzdoby (Slovenské pohľady)
  •     1937 – Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť, štúdia (Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti)


 

 

Zdroj: sk.wikipedia.org

KRASKO, I.: Básnické dielo. Bratislava: Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.  336 s. ISBN 80-7149-797-5

Späť