J. Ľ. Holuby bol raz ako modranský žiak v zime čosi prechorel

J. Ľ. Holuby bol raz ako modranský žiak v zime čosi prechorel. Ležal v posteli a samotnému bol mu dlhý čas, preto vyhľadal kdesi zamastené karty, na ktoré sa starší žiaci v byte hrávali a pekne rúče si ich po duchne rozkladal. Sotva boli karty rozložené, otvoria sa dvere a v nich sa objaví profesor Kalinčiak. Do Holubyho ani čo by strelil. Karty nemal kde ukryť a už čakal, že bude zle. Od strachu ani neprivítal vysokoučeného pána rektora. Kalinčiak vzal dve karty do ruky, roztrhol ich po dĺžke a povedal: „Toto tebe netreba“ a ako prišiel, tak odišiel. Holubyho vec veľmi mrzela, najmä sa trápil, čo povedia ostatní, až sa zo školy vrátia, na roztrhané karty, ale tí karty spálili, a sami boli radi, že ich Kalinčiak necitoval. Potom sa za dlhší čas karty na byte neukázali, od strachu, že by zase Kalinčiak mohol na ne prísť.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 116)