Ján Baltazár Magin zomrel

27. marca 1735 v Dubnici nad Váhom zomrel Ján Baltazár Magin, slovenský básnik a historik. Narodil sa 6. januára 1681 vo Vrbovom.

Vzdelanie získal vo Viedni na Pázmaneu a pôsobil ako farár v Košeci, Trenčíne a Dubnici nad Váhom. Od roku 1731 bol nitrianskym kanonikom. Mal široký dejepisný a kultúrny rozhľad a objavovala sa u neho slovanská orientácia so zárodkami národného povedomia.

- Katolícky kňaz, básnik, autor prvej písomnej národnej obrany Slovákov.

Tvorba

Jeho dielo bolo ukážkou novovznikajúceho literárneho žánru – národnej obrany. V dielach sa prejavuje zdôrazňovaním hlavných vývinových tendencií národných pohybov a slovenského národného uvedomovania. Maginove polemické dielo je vlastne ukážkou meštiansko-osvietenského chápania národa. Jeho argumentácie sa stali súčasťou väčšiny nasledujúcich obrán slovenského národa (u autorov ako Juraj Fándly, Matej Bel a i.).

Po vysvätení za kňaza bol farárom v Jarku, Košeci, v trenčianskom kláštore a v Dubnici n.Váhom, od roku 1731 titulámym kanonikom nitrianskej diecézy. Magin bol vynikajúcim znalcom cirkevného a svetského práva a antickej literatúry a vzdelanosti. Napísal niekoľko významných oslavných básní, no jeho najvýznamnejším literámym dielom je prvá, latinsky písaná, písomná národná obrana Slovákov Murices ...sive Apologia, čiže Ostne alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta (1728, Púchov).

Táto prvá známa obrana historických a súčasných politických práv slovenského národa vyšla z podnetu Trenčianskej stolice ako reakcia na spis Michala Bencsika – Novossima dialeta, ktorú napísal ako profesor histórie na Trnavskej univerzite (1635–1777). M. Bencsik označil Slovákov – obyvateľov Trenčianskej stolice, a nielen ich, ale všetkých Slovákov – za potomkov Maďarmi podrobeného Svätoplukovho ľudu, a tým spochybnil rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku.

J. B. Magin v Apologii dokazoval starobylosť a autochtónnosť Slovákov v Uhorsku, vyzdvihoval cyrilometodské dedičstvo, čím boli položené základy národnouvedomovaciemu obrodeneckému zápasu, na čelo ktorého sa stavia slovenská inteligencia, pochádzajúca z chudobných vrstiev nášho národa. Magin zdôrazňoval, že Slováci musia byť zrovnoprávnení s Maďarmi. Prvý poukázal na etnickú celistvosť slovenského národa, vymedzil jeho územie a hranice a zdôraznil svojprávnosť Slovákov. Maginova obrana nášho národa zaujala významné miesto v procese formovania národného povedomia. Magin rozvinul myšlienky o starobylosti, význame mesta Trenčína, o rozšírenosti slovanského jazyka a taktiež o slávnej minulosti a autochtónnosti Slovanov a Slovákov v Uhorsku.

Dielo je zároveň najstaršou politickou, národnou a kultúrnou obranou Slovákov v Uhorsku. Významnou pamiatkou, ktorú Magin po sebe zanechal, je jeho literárne dielo, lebo ním sa natrvalo zapísal do našich národných dejín - 1728 - Ostne namierené proti pisateľovi najvznešenejšieho a najnovšieho bratislavského snemovania alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice… (Murices Nobilissiame et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia pro inclito comitatu Trenchiniensi), polemický spis, ktorého bol zostavovateľom, a kde hájil postavenie slovenského národa v Uhorsku. 1729 - Ekloga, rozsiahla latinská báseň na oslavu druhého sobáša J. Illesházyho, syna jeho mecenáša.

Dielo

•     1728 – Ostne namierené proti pisateľovi najvznešenejšieho a najnovšieho bratislavského snemovania alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice… (Murices Nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia pro inclito comitatu Trenchiniensi), polemický spis, ktorého bol zostavovateľom, a kde hájil postavenie slovenského národa v Uhorsku
•     1729 – Ekloga, rozsiahla latinská báseň na oslavu druhého sobáša J. Illesházyho, syna jeho mecenáša

Zdroj: wikipedia.org

https://www.gvrbove.sk/j.b.magin.php