Ján Bocatius zomrel
31. októbra 1621 v Uherskom Brode zomrel Ján Bocatius (vl. menom Ján Bock), slovenský humanistický básnik. Narodil sa 25. decembra 1569 vo Wetschau v Nemecku.
Pochádzal z protestantskej obchodníckej rodiny a vzdelanie získaval v Sasku a Drážďanoch, kde sa zoznámil so slovenskými študentmi, a neskôr pokračoval v štúdiu na univerzite vo Wittenbergu. Po ukončení štúdia odišiel na Slovensko, kde pôsobil ako pedagóg, verejný činiteľ a básnik. Ako pedagóg pracoval v Banskej Bystrici, na Spiši a v Prešove. V roku 1599 sa stal rektorom a v roku 1603 richtárom v Košiciach. V roku 1605 sa zapojil do protihabsburského povstania, počas ktorého podnikal diplomatické cesty a napokon bol zajatý v Nemecku a následne väznený v Prahe. Po oslobodení sa vrátil k svojmu učiteľskému povolaniu a v roku 1619 vstúpil do služieb Gabriela Bethlena, u ktorého pôsobil ako historiograf a knihovník. Zomrel počas jednej zo svojich diplomatických ciest.
Svojou pedagogickou činnosťou nielen pozdvihol kultúrny život vo východoslovenskom regióne, ale vďaka pokrokovým učebným metódam podľa zásad humanistickej výchovy pre praktický život si získal veľké uznanie najmä v protestantskom školstve. Ako básnik si získal uznanie nielen doma (od panovníka Rudolfa II. dostal titul poeta laureatus caesareus), ale i v zahraničí, kde udržiaval čulé písomné styky s českými a nemeckými humanistickými spisovateľmi.
Okrem svojej knihy uhorských básní písal tiež oslavné, gratulačné a ľúbostné básne, chválospevy, epigramy, lamenty, epitafy, rozlúčkové a smútočné básne. Písal tiež epické diela, v ktorých sa venoval historickým udalostiam (vojna s Turkami a pod.) alebo oslave miest a osobností. Svoje diela písal v latinčine a nemčine a uverejňoval ich najmä v zbierkach iných autorov. Pod menom svojho nedospelého syna tiež vydal Otčenáš v preklade do 25 jazykov.
Dielo:
- 1599 – Päť kníh uhorských básní (Hungaridos libri poematum), prvá kompozične ucelená kniha básní v Uhorsku
- 1611 – Štvorročie väzenia (Olympias carceraria, andächtige schöne geistliche Lieder in Gefängnis…), zbierka nemeckých básní, ktorá bola do polovice 19. storočia takmer neznáma
- 1614 – Oratio Dominica polyglotta, vydanie Otčenáša v preklade do 25 jazykov (vyšlo pod menom jeho syna)
Z tvorby Jána Bocatia
Svoj básnický talent uplatnil najmä v zbierke Hungaridos libri poematum V (Päť kníh uhorských básní), ktorú napísal v roku 1599.
V jeho tvorbe sú bohato zastúpené epigramy, pre ktoré mu boli vzorom epigramy rímskeho básnika Martiala.
K najvyspelejším žánrom v Bocatiovej poézii patrí ľúbostná lyrika, ktorú reprezentuje cyklus básní o Rubelle (Červenolícej) a o Elsule (Alžbete). Básne o Rubelle majú výrazne erotický ráz a zobrazujú celý priebeh básnikovej lásky od zaľúbenia až k rozchodu.
Bocatius písal aj neadresnú ľúbostnú lyriku (De sese - O sebe). Niektoré jeho básne majú dialekticko - reflexívny ráz.
PÄŤ KNÍH UHORSKÝCH BÁSNÍ
Svojej Rubelle
Kedy ten nastane deň, čo milujúcich sa spojí,
moja Rubella sladká, kedy ten nastane deň?
Vo všetko dúfam, nič neskytám. Život môj srdiečko moje,
čo žiadam, dávam i visím, to mi daj, prijmi a príď.
Ty ma jediná môžeš zahubiť, vrátiť mi život.
Usmrtí tvoja tvár, ach, alebo oživí mňa?
Jedlo, kvet, priazeň, sláva, pokoj, med, radosť i nebo,
Ustúpte! Bocatiovi Rubella páči sa len.
Jediná nôcka je pre milencov milšia ako tisíc dní
Prečo prevýši tisíc dní - pýtaš sa - jediná nôcka?
Nôcka dáva, čo hádam tisíc dní nemôže dať.
Tisíc dní iba hry, jedna, hľa, nôcka pôžitok dáva!
Nôcka nech jedna je moja. Zbohom buď tisíc hoc dní!
Cestovanie
Tých, čo v otcovských hniezdach trčia, nečaká sláva,
jednostaj doma čupí trúchlivý truľo a trúp.
K najvyšším Alpám chvály a pocty zaletí len ten,
kto si z otcovskej zeme premúdro vyletí von.
In: Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva 2.
Renesancia a humanizmus, Bratislava, Tatran, 1985
Zdroj: wikipedia.org
https://www.viacassa.eu/clanky/jan-bocatius-v-sukolesiach-doby