Ján Francisci-Rimavský zomrel

7. 3. 1905 v Martine zomrel Ján Francisci-Rimavský, slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra. Narodil sa 1. júna 1822 v Hnúšti.

Pochádzal z remeselníckej rodiny. Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v Hnúšti, 1830 – 34 študoval na latinskej škole v Ožďanoch, 1834 – 39 na ev. lýceu v Levoči, 1839 – 43 v Bratislave. V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845 – 47) pokračoval v štúdiu na práve v prešovskom kolégiu. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.

Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v Levoči, neskôr u podžupana Gemerskej stolice G. Fáya. V roku 1848 s Š. M. Daxnerom a M. Bakulinym organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia (väznený v Plešivci a v Pešti) a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu.

Po revolúcii pracoval v Banskej Bystrici a v rokoch 1853 – 1859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V roku 1860 sa stal v Budíne radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady. Popri superintendantovi K. Kuzmánym sa stal svetským predstaviteľom slovenských evanjelických cirkví v Uhorsku. V rokoch 1861 – 1863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Bol predsedom dočasného výboru Matice slovenskej a po jej založení doživotným čestným podpredsedom. V roku 1864 – 1865 bol županom Liptovskej stolice, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol penzionovaný, presťahoval sa do Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej. V roku 1872 sa natrvalo presťahoval do Martina, no zostáva v ústraní od kultúrneho i spoločenského a politického diania. V roku 1870 sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku v Martine, a bol ním až do roku 1898. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať. Okrem práce na vlastných zbierkach povestí sa tiež spolupodielal na vydaniach Dobšinského a Škultétyho zbierkach. V časopise Orol mu vyšlo viacero recenzií na súčasnú literárnu produkciu.

Dielo

•     1844 – Ohlas, báseň
•     1844 – Janko podhorský, historická próza
•     1844 – Svojim vrstovňíkom na pamjatku, prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine, Bratislava
•     1845 – Slovenskje povesti, 1. diel, Levoča
•     1868 – Vzájomné pomocnice, Budapešť
•     1871 – Poviedky pre slovenské dietky, Martin
•     1871 – Zornička, Martin
•     1889 – Iskry zo zaviatej pahreby, zbierka ľúbostných básní, Martin
•     1895 – Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov (1870 – 1894) jeho jestvovania, Martin
•     1897 – Črty z doby moysesovskej, dielo o osudoch Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej pri príležitosti jeho 100. narodenín
•     1899 – Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843, Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 651 – 665
•     1899 – Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, podané r. 1848 Eugenovi Kubínyimu... o proklamácii "Bratia Slováci", Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 714 – 721
•     1904 – Vlastný životopis, Martin (publikovaný prvý raz v Slovenských pohľadoch na pokračovanie v rokoch 1909 a 1910)

Preklady:

•     1871 – Shakespeare, W. : Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka, Martin
•     1880 – Börnstein, H. : Oklamaní klamári, Martin
•     1880 – Fredro, A. : Dámy a husári, Martin
•     1900 – Benedix, R. : Nežné príbuzenstvo, Martin
•     1900 – Fredro, A. : Hrúza, čo sa robí, Martin
•     1907 – Birch-Pfeifer, Ch. : Diablik, Martin

Zdroj: wikipedia.org