Ján Francisci z Bratislavy šiel do Hlbokého

    V školskom roku 1843-4 Ján Francisci z Bratislavy šiel do Hlbokého navštíviť Jozefa M. Hurbana. Na fare nenašiel nikoho, preto odišiel do školy, kde ho učiteľ Daniel Mandelík privítal:

    „Chvalabohu, že ste tu!“

    „Nuž a prečo chvalabohu? “

    „Nuž preto, že nám umrela gazdiná N. N. “

    „Teda si ju pochovajte. “

    „Ale pohreb má byť s kázňou.“

    „Teda čakajte, kým pán farár príde, veď do večera príde a zajtra ju pochová. “

    „Pohreb musí byť dnes, už je svrchovaný čas. “

    „Ked tak, teda odbavte vy pohreb.“

    Mandelík: „Ja som necvičený v kázaní, a teraz na kázeň nepripravený, kážte vy. “

    „Ja pohreb odbavovať neviem a na kázeň nie som pripravený. “

    „Veď pohreb odbavím ja a vy len kážte; premyslite si trochu a pôjde vám lepšie, ako by šlo mne. “

    „Nuž dobre!“ Francisci pristal; rechtor odbavil pohreb a on, oblečený do Hurbanovho luteráka, s tabličkämi pod bradou, povedal na kvap v kostole s kancľa pohrebnú kázeň. Hurban, prichádzajúc podvečer domov, v poli stretol sa s kostolníkom:

    „No, Jane, čo nového?“

    „A veru, ich miuosť, nie; co by byuo, enom že nám N. N. umreua.“

    „A kedy má byť pohreb?“

    „Už byu!“

    „S kázňú?“

    „S kázňú!“

    „A kto ju pochoval?“

    „A co já vím; akýsi chupatý kapuan. “ (Francisci mal fúzy i bradu).

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 15-16)