Ján Hollý dosť chodieval temer každodenne do hájika Mlíča

V Maduniciach mal Ján Hollý dosť jednotvárny život. V letnom čase, po odbavení služieb božích a kňazských povinností, chodieval temer každodenne do hájika Mlíča, kde stál v tom čase vysoký, rozvetvený mohutný dub, v tôni ktorého skladával pri speve vtáčkov, bzučaní včiel a šume lístia svoje básne. Tu v Mlíči ho prekvapil raz nečakane Ľudovít Štúr, ktorý ho prv ako by sa bol k nemu priblížil, nebadane pozoroval. Videl ho, ako svoju bielošedivú vážnu hlavu dohora dvíhajúc rozmýšľal a na to myšlienky si na papier značil. Všetko to pod holým nebom, v úplnej, len štebotom vtáčkov a šumom vetríka prerušovanej tichosti a v krásnej prírode. Keď nemohol pre dážď alebo inú prekážku do Mlíča, chodieval Hollý do záhrady farskej, alebo sa ukryl do pustovníckej, z kolov a rozkálaných vŕbových polienok spravenej a machom vypchatej búdky a tam pracoval.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 84)