Ján Klimo prišiel k pánu farárovi Samuelovi Medveckému s prosbou

    Ján Klimo, evanjelický učiteľ v Slatine, prišiel k pánu farárovi Samuelovi Medveckému s prosbou, aby mu preukázal kresťanskú službu a šiel mu za pytača.

    „Veľmi vdačne,“ odpovedal Medvecký. „A kamže pôjdeme, amice? “

    „Do Zvolena. U Langich majú krásne dievča, menujú ho Terkou. “

    „Hm, viem,“ odtušil Medvecký, ved ju vídal ako malé dievča.

    V určený deň šli pán rechtor s pánom farárom do Zvolena. Langovci ich zdržali na obede. Počas obedu, ako sa patrí, vstane Medvecký a začne reč z textu, že je nie dobre človeku byť samotnému. Čím ďalej, tým viac sa reč stávala osobnou a rečník neprestával hovoriť v prvej osobe. Klimovi to bolo divné, ani sa mu nepáčilo neviem ako, preto potiahol Medveckého za rukáv a pošepol: „Pán farár, vedženech povedia, že to pre mňa!“ Medvecký ticho odsekne: „Nech čušia! Ja viem, čo robím!“

    Klimo ešte raz upozornil pytača na „omyl“, ale ten teraz už nahlas povedal:

    „Pán rechtor! Oni vedia, že ked kňaz káže, rechtor mlčí!“ A vypýtal peknú Terku — pre seba. Rodičia mu ju s radosťou prisľúbili a ne- zadlho bol sobáš.

    Neminul rok, prišiel Klimo zase na faru s prosbou, aby mu pán farár šiel za pytača. Ma čo Medvecký:

    „Oj, vdačne, vdačne, tento raz sa už nemusia báť, že im vyvolenú uchytím. Nuž a — amice, kamže tento raz pôjdeme?“

    „Do Zvolena. U Langich majú ešte jedno pekné dievča. Menujú ho Fružikou.“

    „Do Langov?“ opýtal sa Medvecký s dobre líčeným prekvapením. „No vidia, amice — pokračoval — to sa mi páči. Ja vždy vravím, že po staršom do mlyna a po mladšom do kostola.“

    I šli a prišli s takým istým prajným výsledkom, ako pred rokom.

    Žartovný pán farár mal viacej detí a najmä jedna z jeho dcér je nášmu publiku dobre známa. Je to pani Terezia Vansová, rodená Medvecká.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 17-20)