Ján Kollár sa narodil

29. 7. 1793 sa v Mošovciach narodil básnik, jazykovedec a evanj. farár Ján Kollár. Po štúdiách na evanj. lýceu v Bratislave a v nemeckej Jene bol farárom v Pešti a neskôr profesorom slovanskej archeológie na viedenskej univerzite. Svojou tvorbou presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Jeho najvýznamnejším dielom je básnická zbierka Slávy dcera, v ktorej spojil obdiv k dejinám Slovanov s osobnou milostnou lyrikou. Ďalšie dielo: Vlastenec, Národnie zpievanky čili Písně světské Slováků v Uhrách, jak pospolitého lidu, tak i vyšších stavů. Autor autobiografie: Paměti z mladších let života Jana Kollára sepsány od něho samého. Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni.

Patril k zásadným osobnostiam hlásiacim sa k politickému programu austroslavizmu. Je po ňom pomenovaná planétka (20991) Jánkollár.

Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s P. J. Šafárikom a J. Blahoslavom-Benediktim.

Zdroj: Zlatý fond denníka SME

          wikipedia.org