Ján Lenčo sa narodil
23. októbra 1933 sa v Žiline narodil Ján Lenčo, slovenský spisovateľ, literárny kritik a autor literatúry pre deti a mládež.
Písať začal už v 50. rokoch, kedy začal uverejňovať svoje recenzie a kritiky. Tu sa venoval dielam a problémom súčasnej slovenskej literatúry, ale i nemeckým originálnym a preloženým dielam. Prózu začal publikovať v časopisoch Mladá tvorba, Kultúrny život či Slovenské pohľady, a viaceré dielka mu vyšli i v humoristicko-satirickom časopise Roháč. Vo svojich dielach nastoľuje mnohé otázky ľudského bytia a existencie - otázky života, smrti, pravdy, spravodlivosti, moci, myslenia, ľudských túžob a citov, proste všetkého, čo človeku pomáha, ale i bráni v sebarealizácii. Pri písaní využíva mnohé literárne formy, ako legendy, podobenstvá, bájky, grotesky až absurditu. Pre jeho tvorbu je tiež príznačná intelektuálska epika, zameraná proti neľudskosti, bezpráviu, diktátu, útlaku a neslobode.
Vo svojom pomerne rozsiahlom diele sa autor prejavil ako osobitý prozaický typ s prevahou racionality a s tendenciou využívať prózu modelových situácií, v ktorých rieši otázky ľudskej existencie a bytia vo všeobecnej filozofickej rovine i v konkrétnom čase a priestore. Sú to otázky života a smrti, pravdy a spravodlivosti, ľudských túžob a citov a všetkého, čo sa stavia do cesty sebarealizácii človeka alebo jej napomáha. Využíva pritom rozličné literárne prostriedky a formy od legendy, bájky, grotesky, satiry, irónie až po sarkazmus, absurditu a sci-fi. Rád siaha aj po historickej problematike (egyptskej, gréckej i súčasnejšej), ale aj po aktuálnych témach života človeka v dnešnom svete s hľadaním riešenia mnohých problémových otázok v existujúcich situačných podmienkach. Spoločensky je jeho dielo angažované proti neľudskosti, bezpráviu, diktátu moci, útlaku a neslobode v rozličných prejavoch v dávnej minulosti i dnešnej dobe. Aj preto mal s vydávaním svojich diel v minulom politickom režime problémy. Knihu Didaktická kronika rodu Hohenzollernovcov v roku 1964 zakázali vydať a vyšla až v roku 1968. Podobne kniha Pravidlá a výnimky nemohla vyjsť v roku 1983 a do tlače sa dostala až v roku 1990. V historických dielach nám približuje prežívanie dejín obyčajnými ľuďmi, rozvíja myšlienky o zmysle ich života plného dramatických udalostí, zápasu a utrpenia. Pretavuje dobu do ľudí a nie naopak, ľudí do doby, čím svoje postavy v historických dielach poľudšťuje, stavajú sa živými a aktuálnymi, majú čo povedať k súčasnosti. Rieši v nich nielen vzťahy medzi ľuďmi, k vlasti, ale aj celý rad problémov s aktuálnou aj nadčasovou platnosťou. Nechýbajú vzťahy erotické i politické, mocných a ovládaných, lásky i nenávisti a celý komplex morálno-filozofických reflexií, pocitov a myšlienok človeka, ľudí rôznych období a postavenia. Jeho dielo sa vyznačuje túžbou poznávať, objavovať, odhaľovať, ísť pod povrch vecí, ale aj za vec, necháva priestor na dotváranie a domýšľanie čitateľovi.
Zdroj: wikipedia.org
https://zilina-gallery.sk/picture.php?/9620/category/974
https://ksc-cssp.komunisti.sk/Spisovatel_Jan_Lenco_vystupil_z_KSS.htm
https://www.litcentrum.sk/39804