Ján Simonides zomrel

7. mája 1708 zomrel v Banskej Bystrici Ján Simonides, slovenský spisovateľ memoárovej a cestopisnej prózy. Narodil sa v r. 1648 v Spišských Vlachoch.

Pochádzal z rodiny evanjelického kňaza, vzdelanie získal v Prešove a vo Wittenbergu a po štúdiách pôsobil v Brezne ako rektor školy. Po odhalení Vesselényiho sprisahania ho väznili v Leopoldove a bol dosúdený na neapolské galeje. Cestou na galeje ušiel spolu s Tobiášom Masníkom, no po piatich dňoch ich chytili a uväznili. Na slobodu sa dostal vďaka tomu, že ich vykúpil istý nemecký kupec a on mohol odísť. Precestoval veľa krajín (Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko), kým sa usadil v Nemecku, kde žil do roku 1683. Napokon sa konečne vrátil do vlasti a opäť pôsobil ako rektor gymnázia v Brezne a na viacerých miestach ako evanjelický farár.

Je známy najmä ako autor cestopisných a memoárových diel, v ktorých sa venoval svojim zážitkom od odsúdenia v Bratislave až po návrat domov. Vychádzal pritom zo svojich denníkov, ktoré si cestou písal. Vo svojich dielach však neopisoval len svoje zážitky, ale venoval sa aj opisom krajov, ktoré navštívil počas svojej cesty, a regionálnym zvyklostiam, etnografickým pomerom, a opisuje tiež architektúru (antické pamiatky, kláštorné a chrámové stavby). Používal jednoduchý, bezprostredný jazyk, pričom nevsúval do textu takmer žiadne náboženské detaily (biblické texty, príklady, náboženské reflexie), takže jeho dielo je považované za viac-menej svetskú prózu, ktorá v tom období bola zriedkavá.

Zdroj: wikipedia.org