Ján Smrek sa narodil

16. decembra 1898 sa v Zemianskom Lieskovom (časť obce Melčice-Lieskové) narodil Ján Smrek, vl. menom Ján Čietek, pseudonymy Ilia Volžanin, Ilja Volžanin, Ján Čietek-Smrek, Ján Smrek, Janko Smrek, Larix a i., slovenský básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života. Zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave.

Jeho prvé literárne pokusy vznikli už počas stredoškolských štúdií v roku 1916, kedy začal posielať svoje diela do Slovenského denníka a neskôr tiež do Národných novín v Martine. Tu publikoval prvé besednice, správy a publicistické články.

Svoje básne uverejňoval aj v časopisoch Živena, Slovenské pohľady, Zlatá Praha, Lidové noviny, Evanjelický posol spod Tatier, Tvorba T, Cirkevné listy a i.

Svojou tvorbou sa radí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literárnej tvorby v 20. storočí. Jeho básnická tvorba sa vyznačuje jednoduchosťou a melodičnosťou a vo svojich dielach vyjadruje najmä lásku k človeku a životný optimizmus.

Stredobodom jeho pozornosti bola často aj žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. Vo svojich básniach definoval zásady svojej poetiky. Poslaním poézie je podľa neho vyvolávať najmä pocity krásna a harmónie, pričom presadzoval názor, že báseň má byť citová a muzikálna.

Spolupracoval so slovenským hudobným skladateľom Jánom Cikkerom na librete opery Beg Bajazid a je aj spolutvorcom libreta opery Mr. Scrooge (Tiene) . Medzi spolupracovníkmi – hudobnými skladateľmi je Frico Kafenda, ktorý skomponoval na slová básnika cyklus troch piesní: Listy, Okúzlenie a Pieseň.

K Smrekovej poézii si našiel cestu aj Eugen Suchoň. Okrem iných skladieb skomponoval na slová Jána Smreka k 50. výročiu Speváckeho zboru slovenských učiteľov skladbu Slovenská pieseň pre mužský zbor. Jeho poézia poslúžila aj Andrejovi Očenášovi, Otovi Ferenczymu a Alfrédovi Zemanovskému.

Okrem vlastnej tvorby sa venoval (najmä po roku 1948) prekladom z maďarčiny (Endre Ady, Attila József, Sándor Petőfi), francúzštiny (Villon, Pierre Corneille), ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), poľštiny (Julian Tuwim) a turečtiny (Nazim Hikmet).

Básnické zbierky

• 1921 – Odsúdený k večitej žízni
• 1925 – Cválajúce dni
• 1929 – Božské uzly
• 1933 – Iba oči
• 1934 – Básnik a žena
• 1935 – Zrno
• 1944 – Hostina
• 1945 – Studňa
• 1958 – Obraz sveta
• 1962 – Struny
• 1964 – Písané na sude
• 1965 – Nerušte moje kruhy
• 1987 – Noc, láska a poézia, básne z autorovej pozostalosti
• 1993 – Proti noci, protikomunistické básne, vydané posmrtne

Tvorba pre deti a mládež

• 1954 – Maľovaná abeceda
• 1956 – Machule

Zdroj: wikipedia.org